Cikáda a mravec

Originálna verzia(do latinčiny preložil Phaedrus)

Olim garrula cicada v listovej silva canebat, pracovitý mravec autem assidue laborabat.

Cicada formicam videt et bestiolae industriam ita vituperat: „Hlúpy mravec, cur vitam tuam in opera dissipas? Ego contra in Umbra requiesco, vitam laetam et sine curis ago etagricolturas delecto“.

At sedula ant cicadae lenivosť contemnit, nec insolentiam curat, sed vytrvať vo svojej práci.

Cum autem hiemens venit propter pristinam industriam formicae magna copie micarum est et cum laetitia vivit; cikáda, contra, zanedbať jeho escas no habet et in miseria est.

Tunc formicam prosil: „Da mihi, quaeso, paucas micas quia famelica sum“.

Sed improvidae cicadae ant odpovedal: „Antea canebas, no jump!“.

Doslovný prekladv taliančine

Kedysi v lese spievala štebotavá cikáda, zatiaľ čo usilovný mravec usilovne pracoval.

Cikáda videla mravca a takto kritizovala prácu malého zvieratka: „Hlúpy mravec, prečo premárniš svoj život v práci? Naopak, relaxujem v tieni, žijem šťastný a bezstarostný život a rozveselujem farmárov.“

Usilovný mravec však pohŕdal lenivosťou cikády a nevenoval pozornosť jeho drzosti, ale vytrval vo svojej práci.

Keď však príde zima, vďaka jej predchádzajúcemu nasadeniu je veľké množstvo omrviniek a mravec žije šťastne; cikáda, naopak, kvôli svojej nedbalosti nemá potravu a je v biednom stave.

Potom prosí mravca: "Daj mi pár omrviniek, prosím, lebo som hladná."

Mravec však na naivnú cikádu odpovedá: „Najprv si spieval, teraz tancuj!“.