Sväté neviniatka

Tempo di lettura: 7 minuti

Svätí neviniatka, mučeníci

Racconta l’evangelista Matteo che, nato Gesù a Betlemme, alcuni Magi si presentarono dal re Erode per chiedergli dove fosse il bambino – il re dei Giudei – per poterlo adorare.

Erode, temendo di perdere il trono, ne volle sapere di più con l’intenzione di farlo assassinare. Consultò gli scribi e poi chiese ai Magi di cercarlo e di tornare a riferirgli in quale luogo si trovasse.

Ma i Magi, racconta il Vangelo, “avvertiti in sogno di non tornare da Erode, per un’altra strada fecero ritorno al loro Paese”.

A keď si Herodes uvedomil, že mágovia si z neho robili srandu, rozzúril sa a – čítame znova – „poslal zabiť všetky deti, ktoré boli v Betleheme a na celom jeho území a mali dva roky a menej“.

Malá avantgarda

La Chiesa venera questi Innocenti come martiri dai primi secoli, e poiché strappati alla vita poco dopo la venuta al mondo di Cristo, ne fa memoria a ridosso del Natale.

Per volere di Pio V la celebrazione è stata elevata a festa. Prudenzio, poeta vissuto nel IV secolo, nell’inno dell’Epifania del Liber cathemerinòn li definisce “flores martyrum”, fiori dei martiri, “divelti dal persecutore di Gesù Cristo, come tanti teneri germogli”. “I bambini, senza saperlo, muoiono per Cristo, mentre i genitori piangono i martiri che muoiono. Cristo rende suoi testimoni quelli che non parlano ancora”, spiega in un sermone il vescovo San Quodvultdeus.

E prosegue: “O meraviglioso dono della grazia! Quali meriti hanno avuto questi bambini per vincere in questo modo? Non parlano ancora e già confessano Cristo! Non sono ancora capaci di affrontare la lotta perché non muovono ancora le membra, e tuttavia già portano trionfanti la palma della vittoria”.

Insomma, i Santi Innocenti sono la piccola avanguardia dell’esercito di martiri che hanno testimoniato e continuano a testimoniare col sangue la loro appartenenza a Cristo, creature pure che hanno scritto la prima pagina del lungo elenco dei martiri cristiani.

Nevinné obete včerajška a dneška

Per la tradizione cristiana occidentale l’episodio evangelico dei Santi Innocenti Martiri è un tipico esempio di quanto la sete di potere possa spingere ad atroci delitti. I bambini di Betlemme sono infatti vittime dell’odio spietato di Erode verso chi avrebbe potuto ostacolare i suoi piani di potenza e di dominio.

Su questo tema, e sulla storia dei bambini di Betlemme, nel corso dei secoli sono state realizzate svariate opere d’arte. Nel 2016, proprio nel giorno dei Santi Martiri Innocenti, Papa Francesco ha indirizzato ai vescovi una lettera esortandoli ad “ascoltare il lamento e il pianto di tante madri, di tante famiglie, per la morte dei loro figli, dei loro figli innocenti” che è lo stesso “gemito di dolore delle madri che piangono la morte dei loro figli innocenti di fronte alla tirannia e alla sfrenata brama di potere di Erode”.

„Stén – napísal veľkňaz – ktorý aj dnes môžeme naďalej počúvať, ktorý sa dotýka našej duše a ktorý nemôžeme a nechceme ignorovať alebo umlčať“.

Da queste parole, Francesco fa nascere un invito ai vescovi di tutto il mondo perché proteggano l’innocenza dei piccoli “dai nuovi Erode dei nostri giorni”, che la fagocitano e spezzano “sotto il peso del lavoro clandestino e schiavo, sotto il peso della prostituzione e dello sfruttamento. Innocenza distrutta dalle guerre e dall’emigrazione forzata”.

Pápež zároveň odporučil počúvať slzy a náreky Cirkvi, ktorá prosí o odpustenie a „plače nielen pred bolesťou spôsobenou svojim najmenším deťom, ale aj preto, že pozná hriech niektorých svojich členov“. : utrpenie, história a bolesť maloletých, ktorí boli sexuálne zneužívaní kňazmi“.

zdroj © Vatikánske správy – Dicasterium pro Communicatione

Východný a západný liturgický kalendár má tento sviatok. V liturgickom roku, ktorý sa odvíja podľa chronologického rozprávania o evanjelických udalostiach, sa príbeh o sv.masaker nevinných ha trovato la sua logica collocazione accanto al mistero del Natale.

Sviatok a kult svätých neviniatok, ktorí «vyznávali Krista nie slovom, ale svojou smrťou», nám pripomína, že mučeníctvo, skôr než človek vzdáva úctu Bohu, je milosťou, bezplatným darom od Pána.

Naozaj, sviatok Neviniatok by sa mal sláviť po Zjavení Pána, pretože ho nedobrovoľne spôsobili mudrci, ktorí prišli z východu, aby sa poklonili Dieťaťu narodenému v maštali v Betleheme.

Cirkev si ctí tento detský zbor ako mučeníkov (“dojčatá" alebo "nevinných“), nič netušiace obete podozrivého a krvilačného kráľa Herodesa, vytrhnutého z matkinho náručia vo veľmi útlom veku, aby svojou krvou napísali prvú stranu zvitku cti kresťanských mučeníkov a zaslúžili si večnú slávu podľa Ježišovho sľubu: «...kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho». (Mt 10,39)

Pre nich dnes liturgia opakuje slová básnika Prudentia: „Pozdravujem, ó kvety mučeníkov, ktoré na prahu rána zabával Ježišov prenasledovateľ, keď zúrivý víchor rúbe práve rozkvitnuté ruže. Boli ste prvými obeťami, obetovalo sa nežné stádo a na tom istom oltári ste dostali dlaň a korunu“.

Epizóda je rozprávaná s obvyklou expresívnou podstatnosťou iba v Evanjeliu podľa Matúša, ktoré bolo určené najmä židovským čitateľom, a preto malo ukázať mesiášstvo Ježiša, v ktorom sa naplnili staroveké proroctvá: «Herodes, ktorý si uvedomil, že mágovia si z neho robili srandu, sa rozzúril a poslal zabiť všetky deti Betlehema a jeho územia vo veku do dvoch rokov, čo zodpovedá dobe, o ktorej ho mágovia informovali.

Vtedy sa splnilo, čo bolo povedané skrze proroka Jeremiáša: V Ráme bolo počuť krik, plač a veľké kvílenie. Rachele smúti za svojimi deťmi a nechce sa nechať utešovať, pretože tam už nie sú.» (Mt 2,16-18)

Ježiš unikol masakre, pretože anjel varoval Jozefa vo sne a prikázal mu utiecť do Egypta: Svätá rodina sa vrátila do Judey až po Herodesovej smrti.

L’origine di questa festa è molto antica. Compare già nel calendario cartaginese del IV secolo e cent’anni più tardi a Roma nel Sacramentario Leoniano.

Dnes, s novou liturgickou reformou, má slávenie radostný charakter a už nie smútok ako na začiatku, čo je v súlade s peknými stredovekými zvykmi, ktoré pri tejto príležitosti slávili sviatok „pueri“ zborovej a oltárnej služby.

Spomedzi kurióznych prejavov si pamätáme, že kanonici zostúpili zo svojich stánkov za spevu verša «Uložte mocné veliteľstvo a exaltavit humiles». Od tejto chvíle deti, odeté v insígniách kanonikov, riadili celý úrad dňa.

Nová liturgia, hoci nechcela zvýrazniť folkloristický charakter, ktorý mal tento deň v dejinách, chcela túto slávnosť, povýšenú na úroveň slávenia sv. Pia V. (Antonio Michele Ghislieri, 1566-1572), udržať veľmi blízko vianočné sviatky, pričom nevinné obete sa umiestnili medzi „zaznie Christi“, obklopiť kolísku Ježiška pôvabným zástupom malých detí, oblečených v bielych rúchach nevinnosti, malým predvojom armády mučeníkov, ktorí svojou krvou dosvedčia svoju príslušnosť k Kristus.

zdroj © gospeloftheday.org