Kvetná nedeľa

Čas čítania: 8 minút

Kvetná nedeľa – Dominika v Palmise

Z homílie o Svätý Ján Pavol II (13. apríla 2003):

 “Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Mc11.9).

Liturgia Kvetnej nedele je takmer aslávnostný vstupný portálvo Veľkom týždni. Pridruženýdva kontrastné momenty: privítanie Ježiša v Jeruzaleme a dráma umučenia; L'"Hosanna“sviatočný a mnohokrát opakovaný výkrik: “Ukrižuj ho!“; triumfálny vstup a zjavná porážka smrti na kríži. Predvídajte teda"teraz"v ktorej bude Mesiáš veľmi trpieť, bude zabitý a na tretí deň vstane z mŕtvych (porovMt16:21) a pripravuje nás žiť veľkonočné tajomstvo v plnosti.

“Jubileum, dcéra Jeruzalema! / Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe“ (Zc, 9,9). Mesto, v ktorom žije spomienka na Dávida, sa raduje z prijatia Ježiša; Mesto prorokov, z ktorých mnohí tam podstúpili mučeníctvo za pravdu; tamMesto mieru, ktorá v priebehu storočí poznala násilie, vojny, deportácie.

Nejako možno považovať Jeruzalem zaMesto - symbol ľudskosti, najmä v dramatickom začiatku tretieho tisícročia, ktoré žijeme. Z tohto dôvodu získavajú obrady Kvetnej nedele svoju osobitnú výrečnosť. Utešujúco znejú slová proroka Zachariáša: „Raduj sa, dcéra Siona, raduj sa, dcéra Jeruzalema! / Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe. / Je spravodlivý a víťazný, / pokorný, jazdí na somárovi / ... vojnový luk sa zlomí, / národom ohlási mier“ (9,9-10). Dnes oslavujeme, pretože Ježiš,Kráľ mieru.  

Potom po zostupe z Olivovej hory bežali v ústrety Kristovichlapci a dievčatá z Jeruzalema, jasanie a mávanie slávnostnými olivovými a palmovými ratolesťami. […]

“Tu je tvoja matka!“ (Jn 19,27) Ježiš tieto slová adresuje každému z vás, drahí priatelia. Tiež vás žiada, aby ste si vzali Máriu za svoju matku."v tvojom dome“, privítať ju „medzi svoje vlastníctvo“, pretože „je to ona, ktorá vykonáva svoju materskú službu, vychováva vás a modeluje, kým sa vo vás úplne nesformuje Kristus“. Nech sa Mária postará o to, aby ste veľkodušne odpovedali na Pánovo volanie a s radosťou a vernosťou vytrvávali v kresťanskom poslaní! […]

“Tento muž bol skutočne Syn Boží!“ (Mc15,39). Počúvali sme jasné vyznanie viery, v ktorom stotník vychádza,“Videl som ho takto zomrieť“ (tam). Prekvapivé svedectvo rímskeho vojaka pramení z toho, čo videl, ako prvý vyhlásil, že ukrižovaný muž“bol Božím Synom“.

Pane Ježišu, aj my„videli“ sme, ako si trpel a ako si za nás zomrel. Verný až do krajnosti, svojou smrťou si nás zachránil pred smrťou. Svojím krížom si nás vykúpil.

Tichým svedkom týchto rozhodujúcich momentov pre dejiny spásy si ty, Mária, Bolestná Matka.

Daj nám svoje oči, aby sme v tvári Ukrižovaného, ​​znetvorenej bolesťou, spoznali obraz slávneho Vzkrieseného.

Pomôž nám objať ho a dôverovať mu, aby sme boli hodní jeho sľubov.

Pomôž nám, aby sme mu boli verní dnes i po celý život. Amen!

zdroj © press.vatican.va

História

La Domenica della Passione, detta anche delle Palme, rappresenta il grande portale attraverso il quale entriamo nella Settimana Santa, tempo durante il quale contempliamo gli ultimi momenti della vita di Gesù.

Si ricorda l’entrata di Gesù in Gerusalemme, accolto da una folla festante, e quindi la memoria della sua Passione.

Già nel 400 a Gerusalemme era praticata la processione delle palme. La Messa è interamente caratterizzata dal tema della passione di Gesù: ciò vale in particolare con il testo dei vangeli che, a seconda dell’anno corrispondente, presentano il racconto della passione.

Prvé čítanie, prevzaté z knihy proroka Izaiáša (Pieseň Pánovho služobníka, Izaiáš 50), sa stáva modlitbou v 22. žalme s refrénom „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil”. Una paura che porterà comunque Gesù a obbedire al Padre “Fino alla morte in croce” ricorda il testo dei Filippesi, scelto come II lettura.

Nie je to len oslava „smútku“ a „nariekania“, ale skôr týždeň, ktorý vyjadruje „srdce“ veľkonočného tajomstva, keď Ježiš dáva svoj život za našu spásu: z lásky sa Ježiš stal človekom a z lásky dať život. V tejto poslušnosti Ježiš miluje Otca a miluje ľudí, ktorých prišiel spasiť.

Na Kvetnú nedeľu sa nám ponúka výklad nášho života a nášho osudu. Všetka naša bolesť a smútok nachádza odpoveď v Ježišovi: na každú otázku, prečo trpíme, prečo umierame, prečo robíme toľko rozhodnutí, ktoré sú v očiach človeka nepochopiteľné, nám Ježiš nedal vágne odpovede, ale Jeho život sme povedali, že je s nami, vedľa nás. Do konca. Nikdy nebudeme sami v našej radosti a našom utrpení. Ježiš je tam.

Oslava, ktorá si žiada byť pochopená, nie slovami, tichom a modlitbou, snažiac sa do nej vstúpiť srdcom.

Sadnite si sem, kým pôjdem tam a pomodlím sa. A vzal so sebou Petra a dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať smútok a úzkosť... „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich! Ale nie ako ja chcem, ale ako ty“ ... Tu prichádza Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, poslaný veľkňazmi a staršími. Zradca im dal znamenie: „To je ten, koho pobozkám; zatknite ho!" (pozri Mt 26,36-37,47-48).

Keď bol Peter na nádvorí, prišiel jeden z mladých služobníkov veľkňaza a keď videl, ako sa Peter zahrieva, pozrel sa mu do tváre a povedal: „Aj ty si bol s Nazaretským, s Ježišom“. On to však poprel a povedal: "Neviem a nerozumiem, čo hovoríš." Potom vyšiel ku vchodu a zaspieval kohút... "Je to tak, určite si jeden z nich, v skutočnosti si Galilejčan."

Ale začal nadávať a prisahať: "Nepoznám tohto muža, o ktorom hovoríš." A hneď po druhý raz zaspieval kohút. A Peter si spomenul na slovo, ktoré mu povedal Ježiš: "Skôr ako pieseň dvakrát zaspieva, trikrát ma zaprieš." A rozplakal sa (Mk 14,66-70).

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali ho a tamojších zločincov, jedného sprava a druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Potom si rozdelili jeho šaty a žrebovali...Jeden zo zločincov visiacich na kríži ho urazil. „Nie si ty Kristus? Zachráňte seba aj nás!" Ten druhý ho namiesto toho pokarhal slovami: „Neboj sa Boha“... A on povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“.

Odpovedal mu: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji. Bolo už okolo poludnia a nad celou krajinou sa zotmelo až do tretej poobede, pretože sa zatmilo slnko. Chrámová opona sa roztrhla na polovicu. Ježiš zvolal mocným hlasom a povedal: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Keď to povedal, vydýchol (Lk 23,33-34, 39-46).

Modlitba

Pane Ježišu,
medzi jasajúcimi davmi
prišli ste do Jeruzalema.

Poslušný až do konca,
odovzdaj svojho ducha Otcovi,
dávaš svoj život, aby si nás zachránil.
Ústa koľko dnes
pozdravujú ťa „Syn Dávidov“
zajtra budú kričať "Ukrižuj ho".

Tí istí učeníci, ktorí sľúbili
aby s tebou zostali až do konca, opustia ťa.
A ja, Pane?
Uvedomujem si, že je pre mňa ťažké držať s tebou krok.

Uvedomujem si tú modlitbu
ťažko sa vyjadruje.
koktám. zastavujem. odrážam.

všímam si
že ako Judáš som pripravený
zradiť Lásku gestami lásky.
Ako Pilát som pripravený
brániť pravdu,
kým ma nevyzve na zaplatenie osobne.

Rovnako ako Peter som pripravený
dať veľa sľubov,
ale som pripravený ťa opustiť.
Rovnako ako učeníci som pripravený
sľúbiť ti vernosť,
a potom zmizne do anonymity.

Tiež zisťujem, že…
ako Mária, smutná,
v tichosti ťa môžem sprevádzať so zraneným srdcom
pozdĺž vašej Via Crucis.
Ako milovaný učeník,
s Máriou, viem, ako zostať blízko teba,
k päte kríža.

Ako dobrý zlodej,
Viem rozpoznať svoje chyby
a zver ma do svojho milosrdného srdca.
Ako stotník,
Viem rozoznať
že si môj Pán a môj Boh.

Ježiš, muž kríža,
Syn a brat,
zmiluj sa nado mnou!
Pomôž mi zostať za Tebou.
S tebou.
Žiť vo vás a pre vás.

(Modlitba od AV)