Homília pápeža Františka z 27. marca 2020

Tempo di lettura: 8 minuti

Prečítajte si homíliu pápeža Františka z 27. marca 2020

"Prišiel večer" (Mc4.35).

Così inizia il Vangelo che abbiamo ascoltato. Da settimane sembra che sia scesa la sera. Fitte tenebre si sono addensate sulle nostre piazze, strade e città; si sono impadronite delle nostre vite riempiendo tutto di un silenzio assordante e di un vuoto desolante, che paralizza ogni cosa al suo passaggio: si sente nell’aria, si avverte nei gesti, lo dicono gli sguardi.

Zistili sme, že sme vystrašení a stratení. Rovnako ako učeníci evanjelia nás zaskočila nečakaná a zúrivá búrka. Uvedomili sme si, že sme na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, no zároveň dôležití a potrební, všetci povolaní veslovať spolu, všetci sa potrebujú navzájom utešovať. Na tejto lodi... sme tu všetci.

Tak ako tí učeníci, ktorí hovoria jedným hlasom a v úzkosti hovoria: „Sme stratení“ (v. 38), tak aj my sme si uvedomili, že nemôžeme napredovať každý sám, ale len spoločne.

Je ľahké nájsť sa v tomto príbehu. Ťažké je pochopiť Ježišov postoj. Zatiaľ čo učeníci sú prirodzene znepokojení a zúfalí, On je v úzadí,vlastnév časti lode, ktorá sa potápa ako prvá. A čo robí? Napriek rozruchu pokojne spí, dôveruje Otcovi – je to jediný čas v evanjeliu, kedy vidíme Ježiša spať –. Keď sa potom prebudí, po upokojení vetra a vôd sa obráti k učeníkom vyčítavým tónom: «Prečo sa bojíte? Ešte stále neveríš?" (v. 40).

Skúsme pochopiť. V čom spočíva nedostatok viery učeníkov, čo je v rozpore s Ježišovou dôverou? Neprestali v Neho veriť, v skutočnosti Ho vzývali. Ale pozrime sa, ako ho vzývajú: "Majster, nevadí ti, že sme stratení?" (v. 38).je ti to jedno: pensano che Gesù si disinteressi di loro, che non si curi di loro.

Medzi nami, v našich rodinách, jedna z vecí, ktorá najviac bolí, je, keď sa počujeme povedať: „Nezáleží ti na mne?“. Je to fráza, ktorá bolí a rozpútava búrky v srdci. Otrasie to aj Ježišom, pretože nikto sa o nás nestará viac ako On. V skutočnosti, akonáhle je vzývaný, zachraňuje svojich skľúčených učeníkov.

La tempesta smaschera la nostra vulnerabilità e lascia scoperte quelle false e superflue sicurezze con cui abbiamo costruito le nostre agende, i nostri progetti, le nostre abitudini e priorità.

Ukazuje nám, ako sme zaspali a opustili to, čo poháňa, udržiava a dáva silu našim životom a našej komunite. Búrka odhaľuje všetky úmysly „zbaliť“ a zabudnúť na to, čo živilo dušu nášho ľudu; všetky tie pokusy anestetizovať očividne „zachraňujúcimi“ návykmi, neschopnými odvolať sa k našim koreňom a vyvolať spomienku na našich starších, a tak nás pripraviť o imunitu potrebnú na to, aby sme čelili nepriazni osudu.

S búrkou odpadol trik tých stereotypov, ktorými sme maskovali svoje „egá“, ktoré sa vždy obávali o svoj imidž; a opäť bola objavená (požehnaná) spoločná spolupatričnosť, ktorej nemôžeme uniknúť: bratská spolupatričnosť.

«Preco sa bojis? Ešte stále nemáte vieru?». Signore, la tua Parola stasera ci colpisce e ci riguarda, tutti. In questo nostro mondo, che Tu ami più di noi, siamo andati avanti a tutta velocità, sentendoci forti e capaci in tutto. Avidi di guadagno, ci siamo lasciati assorbire dalle cose e frastornare dalla fretta.

Nezastavili sme sa pred vašimi výzvami, nezobudili sme sa tvárou v tvár vojnám a planetárnej nespravodlivosti, nepočúvali sme krik chudobných a našej vážne chorej planéty. Neohrozene sme pokračovali a premýšľali vždy zostaň zdravý v chorom svete. Teraz, keď sme na rozbúrenom mori, vás prosíme: „Prebuď sa, Pane!“.

«Preco sa bojis? Ešte stále nemáte vieru?». Pane, ty nás vyzývaš, apeluješ na vieru. Čo nie je ani tak veriť, že existuješ, ale prísť k Tebe a dôverovať Ti. V tomto pôstnom období rezonuje vaša naliehavá výzva: „Obráťte sa“, „vráťte sa ku mne celým svojím srdcom“ (Gl 2,12).

Voláte nás, aby sme využili tento skúšobný časčas voľby. Non è il tempo del tuo giudizio, ma del nostro giudizio: il tempo di scegliere che cosa conta e che cosa passa, di separare ciò che è necessario da ciò che non lo è. È il tempo di reimpostare la rotta della vita verso di Te, Signore, e verso gli altri. E possiamo guardare a tanti compagni di viaggio esemplari, che, nella paura, hanno reagito donando la propria vita. È la forza operante dello Spirito riversata e plasmata in coraggiose e generose dedizioni.

Je to život Ducha schopný vykúpiť, zhodnotiť a ukázať, ako sú naše životy utkané a podporované obyčajnými ľuďmi – zvyčajne zabudnuté – ktoré sa neobjavujú na titulkách novín a časopisov ani na najnovších veľkých mólachšouale bezpochyby sa dnes píšu rozhodujúce udalosti našich dejín: lekári, zdravotné sestry, pracovníci supermarketov, upratovačky, opatrovatelia, dopravcovia, policajné zložky, dobrovoľníci, kňazi, mníšky a mnohí, mnohí ďalší, ktorí pochopili, že sa nikto nezachráni.

Tvárou v tvár utrpeniu, kde sa meria skutočný vývoj našich národov, objavujeme a prežívame Ježišovu kňazskú modlitbu: „aby všetci boli jedno“ (John17,21). Koľko ľudí má každý deň trpezlivosť a vlievanie nádeje, pričom dbajú na to, aby nezasiali paniku, ale spoluzodpovednosť. Koľko otcovia, matky, dedovia a staré mamy, učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť kríze a ako ju zvládať úpravou návykov, zdvihnutím zraku a podnecovaním modlitby. Koľko ľudí sa modlí, obetuje a prihovára sa za dobro všetkých. Modlitba a tichá služba: to sú naše víťazné zbrane.

«Preco sa bojis? Ešte stále nemáte vieru?». Začiatkom viery je poznanie, že potrebujeme spasenie. Nie sme sebestační, sami; sám affondiamo: abbiamo bisogno del Signore come gli antichi naviganti delle stelle. Invitiamo Gesù nelle barche delle nostre vite.

Odovzdajme Mu svoje obavy, aby ich On premohol. Rovnako ako učeníci zakúsime, že s Ním na palube nestroskotá. Pretože toto je Božia sila: premeniť všetko, čo sa nám stane, na dobré, dokonca aj to zlé. Vnáša pokoj do našich búrok, pretože s Bohom život nikdy neumiera.

Il Signore ci interpella e, in mezzo alla nostra tempesta, ci invita a risvegliare e attivare la solidarietà e la speranza capaci di dare solidità, sostegno e significato a queste ore in cui tutto sembra naufragare. Il Signore si risveglia per risvegliare e ravvivare la nostra fede pasquale.

Máme kotvu: v jeho kríži sme spasení. Máme kormidlo: jeho krížom sme boli vykúpení. Máme nádej: v jeho kríži sme boli uzdravení a objatí, aby nás nič a nikto nemohol odlúčiť od jeho vykupiteľskej lásky. Uprostred izolácie, v ktorej trpíme nedostatkom náklonnosti a stretnutí, zažívame nedostatok mnohých vecí, opäť počúvame oznámenie, ktoré nás zachraňuje: vstal z mŕtvych a žije vedľa nás.

Pán nás vyzýva zo svojho kríža, aby sme znovu objavili život, ktorý nás čaká, aby sme hľadeli na tých, ktorí nás volajú, aby sme posilnili, spoznali a povzbudili milosť, ktorá v nás prebýva. Nehasme tupý plameň (viďJe42,3), ktorý nikdy neochorie, a dovoľme mu, aby znovu vzbudil nádej.

Abbracciare la sua croce significa trovare il coraggio di abbracciare tutte le contrarietà del tempo presente, abbandonando per un momento il nostro affanno di onnipotenza e di possesso per dare spazio alla creatività che solo lo Spirito è capace di suscitare.

Znamená to nájsť odvahu otvoriť priestory, kde sa každý môže cítiť povolaný a umožniť nové formy pohostinnosti, bratstva,a solidarity. V jeho kríži sme boli spasení, aby sme privítali nádej a nechali ju posilniť a podporiť všetky možné opatrenia a cesty, ktoré nám môžu pomôcť chrániť sa a chrániť. Objatie Pána, aby sme prijali nádej: to je sila viery, ktorá nás oslobodzuje od strachu a dáva nádej.

«Preco sa bojis? Ešte stále nemáte vieru?». Cari fratelli e sorelle, da questo luogo, che racconta la fede rocciosa di Pietro, stasera vorrei affidarvi tutti al Signore, per l’intercessione della Madonna, salute del suo popolo, stella del mare in tempesta.

Da questo colonnato che abbraccia Roma e il mondo scenda su di voi, come un abbraccio consolante, la benedizione di Dio. Signore, benedici il mondo, dona salute ai corpi e conforto ai cuori. Ci chiedi di non avere paura. Ma la nostra fede è debole e siamo timorosi.

Ale Ty, Pane, nenechaj nás napospas búrke. Opakujte znova: „Nebojte sa“ (Mt 28,5).

A my spolu s Pietrom, “každú starosť hádžeme na Teba, pretože Ti na nás záleží“ (porov1 Pt5,7).

Leggi e stampa la meditazione di Papa Francesco

Video

Leggi e stampa il momento di preghiera di Papa Francesco

zdroj © Vatikánske správy – Dicasterium pro Communicatione

Pomôžte nám pomôcť!

Vašim malým darom prinášame úsmev mladým onkologickým pacientom

---