Čas čítania: 2 minúty
Pondelok, druhý týždeň v Ríme
Zhrnutie
Francesca v škole
Sprevádzam Francescu do školy: deti sa tlačia pri vchode do školy, hladné po vedomostiach.
Odlet do Ríma
O 8.40 odchádzame do Ríma.
John Wayne
Talianska diaľnica je krásna: cítim sa ako John Wayne na ďalekom západe.
Vládne úplná anarchia. Môj verný a verný tempomat som nastavil na 120 km/h, čo je podľa mňa viac než postačujúce; zakaždým, keď okolo mňa prejde raketa, snažím sa pochopiť, akou stratosférickou rýchlosťou môže cestovať, ale zatiaľ čo premýšľam, už ani nedokážem rozoznať tvar.
Ale dobre, tí, čo pretekajú F1 na diaľnici, sú synovia... priateľov... bratrancov... strýka toho chlapíka... prakticky vždy majú nejakého „svätého v nebi“.
Ale som rád, že cestujem 120 za hodinu a ešte menej, takže sa stresujem a spotrebujem menej paliva. Môj milovaný Peugeot 508SW s mojou ľahkou nohou zaznamenal priemer 21,5 km/l
Komické je, že tieto rakety, ktoré prilietajú priamo pod tútora, spomaľujú. Ale čo to kurva robíš, ešte si nečítal v chrumkach, že tútor zaznamenáva priemernú rýchlosť na tom konkrétnom úseku cesty?
Nič, taliančina je pre Talianov nezrozumiteľný jazyk!
O 11.20 sme o poliklinika Gemelli. Nechávam Giuseppinu a Eugenia pred hlavným vchodom a idem zaparkovať s mojimi čínskymi priateľmi. Je jasné, že niečo urobím nakupovanie da loro, è una questione di coscienza.
O 12.30 idem po Giuseppinu a Eugenia. Odchádzame domov do Ríma
GRA
Stredná intenzita premávky prichádzame o 13:10. Obed so šošovicovou polievkou.
Eugenio pokojne odpočíva. Giuseppina tiež. Pracujem a píšem si tento denník.
Nakupovanie
O 18:30 malý nákup v Lidli.
Domáci Rím
Keďže sme blízko letiska Ciampino, lietadlá lietajú blízko nás.
Ako sme my.
♥♥♥♥♥♥