Čas čítania: 5 minút

Urobil som, čo som musel! Keď spravodlivosť ešte nie je láska

Komentár k evanjeliu zo 17. septembra 2023

Dvadsiata štvrtá nedeľa SZ roku A

Ak sa raduješ, keď ti je odpustené,
musíš sa báť, keď neodpúšťaš

Svätý Augustín, Diskurz 114/A, 2
Ho fatto quello che dovevo fare!
Urobil som, čo som musel! 3

Nové slovo

Okolo 4. – 5. storočia nášho letopočtu sa istý Romulus ocitol pri prekladaní Ezopovej bájky z gréčtiny do latinčiny, ktorá rozprávala o mužovi odsúdenom na smrť, ktorému bol odpustený rozsudok: ako preložiť dar života, ktorý prerušil bežný chod spravodlivosť? Môže to byť len darček?

Romulus si rese conto di trovarsi davanti a un dono eccezionale, straordinario, che non poteva essere equiparato a qualunque altro dono. Per questo coniò per la prima volta la parola ‘perdono’. Fin dall’inizio, quindi, il termine ‘perdono’ nasce per indicare qualcosa che va oltre la giustizia o il rispetto delle regole.

Odpustenie je také, ak je nezaslúžené:Mal som zomrieť a namiesto toho som sa ocitol zachránený. L’origine del termine chiarisce anche perché nel perdono sia implicito il dono di una nuova possibilità di vita: si tratta veramente di ridonare la vita.

Ale to neplatí len pre tých, ktorí prijímajú odpustenie: odpustenie vracia život aj mne, ktorý ho ponúka, pretože ma oslobodzuje od zášti, ktorá zabíja.

Podávajte spolu

Capiamo allora perché sia così difficile trovarsi veramente davanti a un’esperienza di perdono, eppure la parabola che Gesù racconta in questi versetti del Vangelo di Matteo ci spiega anche perché la comunità, qualunque essa sia, può sopravvivere solo se si confronta continuamente con l’esigenza del perdono.

Medziľudské vzťahy však umierajú, keď si už navzájom neodpúšťame. Neustále musíme tomu druhému rozumieť, aby sme mu dali novú šancu.

Nie náhodou Matteo používa originálny výraz na označenie spoločníkov, ktorí sú protagonistami príbehu, nie len dvaja zadlžení sluhovia, ale aj ostatní diváci scény, tzv.slúžiť spoločne, con un unico termine, per indicare la nostra identità comune di gente a servizio della vita, persone legate indissolubilmente l’una all’altra.

Keď chýba odpustenie, životne dôležité puto sa pretrhne: už nie sme spolu tak, ako by sme mali byť.

Vo svedomí

Pietro, che pone la domanda iniziale e che dà a Gesù l’occasione di raccontare la parabola, rappresenta la voce della coscienza, la coscienza che vuole sentirsi a posto, che non vuole essere messa continuamente in discussione.

Peter chce vyčísliť lásku, chce hranicu milosrdenstva, chce mieru, ktorá mu umožní cítiť sa spravodlivo. V určitom bode by chcel povedať: «Dosť! Urobil som, čo som musel!».

Ježiš ho namiesto toho učí, že odpustenie nemá žiadnu mieru, práve preto, že nikdy nie je okamih, v ktorom by sme si prestali musieť navzájom odpúšťať.

Pamätám si

La vita è continuamente un appello al perdono.

Ma questa forza di perdonare la possiamo ritrovare solo se facciamo memoria di tutte le volte che noi stessi, nel segreto, siamo stati perdonati dal Padre nostro.

Ciascuno sa nel suo cuore quale sia il grande debito che gli è stato condonato.

Al primo servo della parabola infatti viene condonato un debito altissimo: diecimila talenti! Pensiamo solo al fatto che un talento equivaleva a 25Kg d’argento e che nella parabola dei talenti al primo servo vengono affidati cinque talenti.

Naopak, druhý sluha dostal dlh, ktorý nebol nijako zvlášť veľký: sto denárov, niečo cez tri mesiace práce, vzhľadom na to, že jeden denár bol priemernou mzdou za deň práce.

Riziko

Sluhovi, ktorému bolo odpustené, no neschopný milosrdenstva, nepozná trpezlivosť, ktorú sám požíval. Nevie čakať, kým sa brat zmení, nevie dať čas, nevie ponúknuť novú možnosť.

Il perdono è sempre un rischio: non sappiamo mai se l’altro lo accoglierà, se ne farà buon uso, se saprà ricambiare, ma tutto questo non riguarda più colui che offre il perdono. Il perdono è tale proprio quando è totalmente gratuito.

Odpustenie je nevyhnutne riziko! Ak sa odpustenie stane vypočítavosťou, potom sa to už tak nedá nazvať.

V komunite

Ježišovo podobenstvo tiež zdôrazňuje, že odpustenie nie je len osobná záležitosť, ale ovplyvňuje aj spoločenstvo.

Ježiš nám chce pomôcť zamyslieť sa nad vzťahmi v komunite: ostatní služobníci, ktorí vidia túto scénu, nezostávajú ľahostajní k nespravodlivosti, ale modlia sa k pánovi, aby mohol reštartovať proces milosrdenstva. Tí, ktorí nie sú schopní odpúšťať, ničia život komunity.

Dnes si ešte viac uvedomujeme, ako nedostatok milosrdenstva, nahradený súdom a kritikou, ničí spoločenskú štruktúru.

Ale nanešťastie sa to stane, keď začneme zabúdať, keď už len vieme, ako vidieť chybu toho druhého a už si nepamätáme, koľkokrát sme my sami mali zomrieť a namiesto toho sa ocitnúť stále nažive.

Čítajte vo vnútri

  • Dokážete si spomenúť na všetky časy, keď vám bolo odpustené?
  • Ste ochotní pochopiť tých, ktorí urobili chyby, a dať im čas na zmenu?

S láskavým dovolením © ♥ Otec Gaetano Piccolo SJ

Poďme spolu počúvať

Vangelo del giorno
Evanjelium dňa
Urobil som, čo som musel!
Loading
/

Darujte svojich 5x1000 nášmu združeniu
Vás to nič nestojí, pre nás to má veľkú cenu!
Pomôžte nám pomôcť malým onkologickým pacientom
píšete:93118920615

PredchádzajúceĎalší príspevok

Najnovšie články

rana, animale, frog
19. apríla 2024
La rana dalla bocca larga
gioia nel cuore
19. apríla 2024
Scegliere la gioia
Remigio e Giuseppina mano nella mano
19. apríla 2024
Zostávam!
miracolo eucaristico, eucaristia
19. apríla 2024
Slovo z 19. apríla 2024
Eucaristia
18. apríla 2024
Modlitba z 18. apríla 2024

Pripravované akcie

×