„Učeník, ktorý Ježiš milovaný“: jednoducho tak sa Ján vo svojom evanjeliu definuje a má pravdu, keď to vidí takto, pretože je to on, kto hrá jednu z najdôležitejších úloh v dejinách spásy, samozrejme, okrem Márie, SZO Ježiš výslovne mu na smrteľnej posteli zveruje, že „tu je tvoj syna” ed “ecco tua madre”.
Odvtedy si Ján berie Máriu so sebou ako „najmilšiu vec“ a bodom spojenia medzi nimi dvoma je práve čistota, panenský život, ktorý obaja vedú.
Historické informácie o živote Jána
Le fonti storiche dalle quali attingere i dettagli della vita dell’apostolo evangelista, sono diverse, alcune apocrife come un altro Vangelo, secondo alcuni da attribuire proprio alla sua penna.
Di lui sappiamo che è il più giovane e che sarà il più longevo dei Dodici. È originario della Galilea, in una zona sul lago di Tiberiade e infatti viene da una famiglia di pescatori.
Jeho otec je to Zebedee a jeho matka Salome; jeho brat Giacomo, známy ako major, bude tiež apoštolom. Vždy je pomenovaná podľa Ježiš ed è nella cerchia dei ristrettissimi che lo accompagnano nelle occasioni più importanti, come quando viene resuscitata la figlia di Giairo, nella Trasfigurazione sul Monte Tabor e durante l’agonia nel Getsemani.
Anche nel corso dell’Ultima Cena siede in un posto d’onore, alla sua destra, e gli poggia il capo sulla spalla con un gesto d’affetto: è proprio in quel momento che lo Spirito Santo gli infonde la sapienza del racconto evangelico che scriverà in vecchiaia.
È l’unico a stare ai piedi della Croce assieme a Maria e con lei trascorre in attesa i tre giorni precedenti alla Resurrezione; è ancora il primo ad arrivare al sepolcro vuoto dopo l’annuncio di Maria Maddalena, ma lascerà entrare Pietro perché ha rispetto dell’anzianità.
Potom sa s Máriou presunie do Efezu, odkiaľ sa bude starať o evanjelizáciu Malej Ázie. Zdá sa tiež, že bude musieť podstúpiť prenasledovanie Domitiana a byť vyhnaný na ostrov Patmos, z ktorého sa s príchodom Nervy vráti do Efezu, aby tu, okolo roku 104, ukončil svoje dni ako storočný.
"Kvet evanjelia"
Takto sa nazýva Evanjelium napísané Jánom, známe aj ako „duchovné evanjelium“ alebo Evanjelium Logos, vďaka prepracovanosti teologického jazyka a vymysleniu polysémického výrazu „logos“ na označenie Ježiš s významami „slovo“, „dialóg“, „projekt“, „sloveso“. Okrem toho sa v jeho evanjeliu slovo „veriť“ vyskytuje 98-krát, pretože tak sa človek dostane do srdca Ježiš, veriac v slobodu a prijímajúcu milosť ako milovaný učeník o Kristus ci mostra.
Jeho je tiež vysoko mariánskym evanjeliom, ani nie tak pre množstvo zmienok o Panne Márii, ale pre zvláštnu milosť tej, ktorá viac ako ktokoľvek iný pozná Syn a to robí tajomstvo Kristus. Mária sa však v Jánovom príbehu objavuje iba dvakrát: na svadbe v Káne a na Kalvárii. Zvlášť dôležitý je príbeh o svadbe v Káne, ktorá predstavuje aj prvé stretnutie o Ježiš con Giovanni.
Ale volanie Jána - ktorý už bol spolu s Ondrejom nasledovníkom Jána Krstiteľa - sa pravdepodobne odohráva v Betánii pri rieke Jordán. Keď to príde Ježiš, Krstiteľ ho pozdravuje ako „Baránka z Bože“. Na Giovanniho toto stretnutie tak zapôsobilo, že si dokonca pamätá aj čas, kedy sa odohralo (desiata, okolo 16:00), a preto už potom nebude môcť nesledovať Ježiš.
Ale okrem vysokej teologickej hodnoty sa Jánovo evanjelium líši od synoptikov aj dôrazom na ľudskosť Kristus čo vyplýva z detailov niektorých príbehov, ako je unavené sedenie, slzy preliate za Lazarom alebo smäd prejavený na kríži.
Apokalypsa a listy
Giovanni scrive anche tre lettere e l’Apocalisse, l’unico libro profetico del Nuovo Testamento.
Uzatvára Písmo a už zo svojho názvu – čo znamená „zjavenie“ – naznačuje konkrétne posolstvo nádeje, ktoré nesie, určitým spôsobom dáva pevný bod dialógu Bože s človekom: odteraz tam bude cirkvi hovoriť, čítať činnosť Bože all’interno della Storia, fino al suo ritorno sulla Terra alla fine dei tempi.
V tomto zmysle je Apokalypsa tiež „proroctvom“. Pokiaľ ide o tri listy alebo listy Jána, pravdepodobne napísané v Efeze, sú to listy naLáska a o viere, ktorých cieľom je brániť niektoré základné duchovné pravdy pred útokom gnostických doktrín.
Toto je nenapodobiteľný začiatok evanjelium Giovanniho:
Na počiatku bolo Slovo, Slovo bolo pri Bože a Slovo bolo Bože.
Na začiatku bol o Bože: všetko sa dialo cez neho, a bez neho z toho všetkého nebolo nič existuje.
Bol v ňom život a život bol svetlom ľudí; svetlo svieti v tme, ale tma ju neprivítala.
Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby všetci skrze neho uverili.
Nebol svetlom, ale musel vydať svedectvo o svetle.
Prišlo to na svet pravé svetlo, ten, ktorý osvecuje každého človeka.
Bol na svete, a svet bol stvorený skrze neho, no svet ho nespoznal.
Prišiel medzi svoj ľud, ale jeho vlastní to neprijali.
Ale tým, ktorí ho privítali, dal moc stať sa deti z Bože: tým, ktorí veria v jeho meno, ktorí nedávajú krv, ani z túžby po mäse, ani z vôle človeka, ale od Bože boli vygenerované.
A Slovo sa telom stalo a prebýval medzi nami; a videli sme jeho slávu, sláva ako od jediného splodená otec, plný milosti a pravdy.
Ján o ňom vydáva svedectvo a kričí: „Tu je muž, o ktorom som povedal: Ten, kto príde za mnou prešiel okolo mňa, lebo to bolo predo mnou.
Z jeho plnosti všetci sme dostali a milosť nad milosťou.
Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, prešla milosť a pravda JežišKristus.
Bože toto este nikto nevidel: len ten Syn jednorodený, ktorý je v lone otec, prezradil to.
