Svätá Katarína Sienská

Svätá Katarína Sienská

Patrónka Talianska a Európy – učiteľka Cirkvi

„Neuspokojte sa s maličkosťami. Bože le vuole grandi. Se sarete ciò che dovete essere metterete fuoco in tutta Italia!”.

Con queste parole, nel consueto stile fermo e intransigente, ma sempre materno, Caterina Benincasa invitava alla radicalità della fede uno dei suoi interlocutori epistolari.

Je to povzbudenie, ktoré odhaľuje vrúcnu túžbu svätca šíriť evanjelium do sveta prostredníctvom presvedčeného a hodnoverného svedectva mužov a žien obrátených oznámením Vzkrieseného: „Obdarení nepremoženou vierou budete môcť čeliť svojim protivníkom. víťazne“, povie Kristus vo vízii v posledný deň karnevalu v roku 1367, v epizóde, ktorú si životopisci pamätajú ako mystické manželstvo Kataríny.

Od detstva rozhodnutá vydať sa za Krista

Narodila sa o dvadsať rokov skôr, 25. marca vo štvrti Fontebranda, ako dvadsiate štvrté dieťa z dvadsiatich piatich, ktoré priviedli na svet farbiare Jacopo Benincasa a Lapa di Puccio de' Piacenti v dobe, ktorá sa vyznačuje silným napätím. v spoločenskej štruktúre; mal len šesť rokov, v čase, keď pápežstvo sídlilo v Avignone a heretické hnutia ohrozovali životy cirkvi, dievčatko malo zjavenie Ježiš vestito da Pontefice.

Nasledujúci rok zložila sľub panenstva a neskôr dozrela pevný zámer pokračovať v kresťanskej dokonalosti v dominikánskej reholi. Na odpor svojich rodičov, ktorí si ju chceli vziať, Caterina zareagovala rozhodne: v 12 rokoch si ostrihala vlasy a zahalila sa, zavrela sa doma; rod potom v roku 1363 súhlasil so svojím vstupom medzi mantellátskych alebo dominikánskych terciárov.

Matka a učiteľka, pre mnohých duchovný referenčný bod

La santa imparò a leggere e scrivere, si diede ad un’intensa attività caritatevole verso gli ultimi e – in un’Europa dilaniata da pestilenze, guerre, carestie e sofferenze – divenne un punto di riferimento per uomini di cultura e religiosi che, assidui frequentatori della sua cella, saranno ricordati come caterinati.

Najbližší z nich ju volali "matka a učiteľka” e si fecero trascrittori dei suoi tanti appelli ad autorità civili e religiose: esortazioni ad assunzioni di responsabilità, talvolta rimproveri o inviti all’azione, sempre espressi con amorevolezza e carità.

Medzi témami riešenými v listoch: pacifikácia Talianska, potreba križiackej výpravy, reforma tzv. cirkvi a návrat pápežstva do Ríma, o ktorý sa svätý zaslúžil tým, že v roku 1376 odišiel do Provence za pápežom Gregorom XI.

The Ocko, „sladký Kristus na zemi“ a jeho návrat do Ríma

Katarína sa nikdy nebála zavolať Petrovmu nástupcovi, ktorého definovala ako „sladkého Kristus na zemi“, k svojim povinnostiam: uznával ich ľudské nedostatky, ale vždy mal veľkú úctu k vikárovi o Ježiš in terra, così come di tutti i sacerdoti.

Po vzbure časti kardinálov, ktorá odštartovala západnú schizmu, ju Urban VI. povolal do Ríma. Tu svätec ochorel a zomrel 29. apríla 1380, as Ježiš, a soli 33 anni.

Slová apoštola Pavla „Už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne“, sú stelesnené v živote Kataríny, ktorá v roku 1375 dostala nekrvavé stigmy a každý týždeň znovu prežívala, podľa svedkov, umučenie.

Vyhlásený za učiteľa Cirkvi Pavla VI

Členstvo v Syn z Bože, odvaha a vliata múdrosť sú charakteristickými znakmi jedinečnej ženy v histórii cirkvi, autrice di testi come Il Dialogo della Divina Provvidenza, l’Epistolario e la raccolta di Preghiere.

Kvôli jej vysokému duchovnému a doktrinálnemu postaveniu ju Pavol VI. v roku 1970 vyhlásil za doktorku cirkvi. Zamilovaný do Ježiš KristusCaterina napísala: „Nič nepriťahuje mužské srdce tak akoLáska!

Pre Láska Bože vytvoril, pre Láska jeho otec a jeho matka mu dala jeho majetok, on sám je stvorený na lásku.“

Posledná aktualizácia: 17. januára 2023 18:49 používateľom Remigius Róbert