San Remigio

San Remigio: oslavuje sa 13. januára (a 1. októbra)

Remigia z Remeša(Laon, 437o -Reims13. januára 533) bol franský arcibiskup.

Je uctievaný ako svätýKatolícky kostol. Bol radcom a právnym tajomníkom kráľa.

St Remigius, biskup z Remeša, po tom, čo bol kráľ Chlodvík na Vianoce 498 zasvätený do posvätnej krstiteľnice a sviatostí viery, obrátil Frankov na Kristus a po viac ako šesťdesiatich rokoch episkopátu opustil tento pozoruhodný život pre svätosť.

Najnovšie vydanie Rímskeho martyrológia (2001) pripomína svätého Remigia 13. januára, jeho dies natalis, zatiaľ čo jeho fakultatívna liturgická pamiatka sa vo Francúzsku slávi 15. januára, v deň jeho pohrebu.

Il calendario della forma extra-ordinaria del Rito Romano pone la sua commemorazione al 1° ottobre, anniversario della traslazione solenne dei suoi resti nella basilica a lui dedicata, traslazione autorizzata dal pontefice San Leone IX il 1° ottobre 1049.

Kedysi si ho 1. októbra pripomenulo aj Martyrológium a dodnes sa na mnohých miestach slávi v tento deň.

Etymológia: Remigio = kto je pri vesle, veslár, z lat

Znak: Pastierska palica, Ampulka s olejom

Rímske martyrológium: V Remeši ešte v belgickej Galii, teraz vo Francúzsku, zosadenie svätého Remigia, biskupa: po tom, čo bol kráľ Chlodvík zasvätený do posvätného krstného prameňa a sviatostí viery, obrátil Frankov na Kristus a po viac ako šesťdesiatich rokoch episkopátu opustil tento pozoruhodný život pre svätosť.

Remigius, ktorý sa narodil ako rímsky občan, videl v roku 476 rozpad Západnej ríše a zmiznutie nadvlády Ríma v jeho Galii, ktorá prešla do ruka alle tribù barbariche di Burgundi, Alamanni e Visigoti. Sul finire del V secolo, il popolo germanico dei Franchi occupa via via il Paese, al quale darà infine anche il proprio nome: Francia.

Remigio patrí do galorímskej triedy, ktorá je po generácie spojená s latinskou kultúrou, z ktorej dnes pochádza mnoho mužov cirkvi. Viene acclamato vescovo di Reims prima di compiere i trent’anni, e un suo fratello di nome Principio sarà vescovo di Soissons.

All’epoca, la Gallia è un arcipelago di isole e isolette cattoliche, in un mare formato da Burgundi e Visigoti di fede ariana, mentre le campagne sono ancora pagane, come a loro modo pagani sono anche i Franchi, condotti in Gallia dal re Childerico.

Frankovia, menej vyvinutí ako iné národy, sú však veľkí bojovníci (nenosia prilbu ani brnenie) a v minulosti preukázali Rímu dobré vojenské služby.
Childeric zomrel v roku 482, jeho nástupcom bol syna Clodoveo quindicenne. A lui Remigio, vescovo cattolico in territorio franco, scrive lettere rispettose e insieme autorevoli. Una di esse dice: “Vegliate a che il Signore non distolga lo sguardo da voi. Consigliatevi con i vostri vescovi.

Divertitevi con i giovani, ma deliberate coi vecchi”. Da un lato lo ammonisce, dall’altro riconosce la sua sovranità: un muoversi anche da politico, che è inevitabile per Remigio, “evangelizzatore a vita” tra i Franchi.

E’ un aiuto prezioso per Clodoveo, perché favorisce l’adesione degli altri vescovi e dei gruppi galloromani. Così il re giungerà a essere padrone del Paese, dopo la vittoria del 507 a Vouillé sui Visigoti, dando così l’inizio alla dinastia dei Merovingi. Ma non c’è soltanto la politica. Su di lui influisce fortemente in senso religioso la moglie Clotilde, che è già cattolica; influisce Remigio, che lo istruisce personalmente nella fede.

E molti atti successivi del re Clodoveo rivelano una religiosità personale autentica. Si arriva così al suo battesimo, per opera del vescovo, a Reims, in un giorno di Natale di un anno incerto. Alcuni sostengono fosse il 497. In un’iscrizione della fine del XV secolo a Reims si legge: “L’an de grace cinq cent le roy Clovis – receut a Reims par saint Remy baptesme”. Saremmo allora al 500.

Ma dopo quel Natale, quale che sia, riprende il lungo, feriale lavoro di Remigio per annunciare il Vangelo a chi non è re né principe; senza poeti e cronisti al seguito. Una fatica durata quasi settant’anni, secondo una tradizione. Un’immersione totale nei suoi doveri, oscuramente portata avanti, e di cui si parlerà soltanto dopo la sua morte, quando Remigio sarà acclamato santo direttamente dalla voce popolare.

L’ultima edizione del Martirologio Romano (2001) ricorda San Remigio il 13 gennaio, suo dies natalis, mentre la sua memoria liturgica facoltativa in Francia è celebrata il 15 gennaio, giorno della sua sepoltura. Il calendario della forma extra-ordinaria del Rito Romano pone la sua commemorazione al 1° ottobre, anniversario della traslazione solenne dei suoi resti nella basilica a lui dedicata, traslazione autorizzata dal pontefice San Leone IX il 1° ottobre 1049.

Kedysi si ho 1. októbra pripomenulo aj Martyrológium a dodnes sa na mnohých miestach slávi v tento deň.

Kostoly zasvätené San Remigiu:

• Taliansko
• Farský kostol San Remigio, Fosdinovo (Massa a Carrara), kde sú relikvie svätého privezené v roku 1701 z Luccy, ako aj socha z druhej polovice 14. storočia, busta umiestnená na vrchu vstupný portál a mnohé ďalšie odkazy na francúzskeho svätca.
• Kostol San Remigio, Carignano (Turín).
• Kostol San Remigio, Florencia.
• Katedrála sv. Giovanni Battista a Remigio, Carignano (Turín).
• Kostol San Remigio, Cavasso Nuovo (Pordenone).
• Kostol San Remigio, Villadeati (Alessandria).
• Kostol San Remigio, Goido (Pavia).
• Oratórium San Remigio, Verbania-Pallanza.
• Farnosť San Remigio, Colleverde, Guidonia Montecelio (Rím).
• Farnosť San Remigio, Vione (Brescia).
• Farnosť Nanebovzatia Panny Márie a San Remigio, Arignano (Turín).
• Farnosť San Remigio Vimodrone, (Milán).
• Kostol svätých Ilario a Remigio, Figliaro, Beregazzo con Figliaro, (Como).
• Kostol San Remigio, Endine Gaiano (Bergamo). Vo farnosti Endine sa nachádza autentická relikvia svätého biskupa z Remeša, ako aj drevená socha z roku 1867, ktorá zobrazuje jeho krstu kráľa Chlodvíka a ktorá bola vyrobená obyvateľstvom ako „Ex voto“.
• Kostol San Remigio v Sedriano (Milán).
• Oratórium San Remigio, Busto Garolfo (Milán).
• Bývalé opátstvo San Remigio v Parodi Ligure patrí k starobylej benediktínskej osade necelé 4 km od Gavi.
• Farský kostol Santi Maria e Remigio, z Pecetto di Valenza (Alessandria).

Francúzsko
Bazilika San Remigius v Remeši.

San Remigio je patrónom:

• Arignano (Turín)
• Carignano (Turín)
• Nové Cavasso (Pordenone)
• Fosdinovo (Massa a Carrara)
• Colleverde (Guidonia Montecelio)
• Dedina Saint-Rhémy v Saint-Rhémy-en-Bosses (údolie Aosty)
• Sedriano (Milán)
• Villadeati (Alessandria)
• Pecetto z Valencie (Alexandria)
• Vimodrone (Milán)
• Vione (Brescia)

Sviatok svätca, po ktorom ste pomenovaný
Meniny sa vo všeobecnosti oslavujú 13. januára na počesť svätého Remigia, arcibiskupa z Remeša.
Pamätajú si ich aj pod týmto menom v nasledujúcich dátumoch:

19. januára svätý Remigius, arcibiskup z Rouenu
20. marca svätý Remigius, biskup zo Štrasburgu
19. júna, svätý Remigius Isoré, jezuitský kňaz, jeden z čínskych mučeníkov
28. októbra svätý Remigius, arcibiskup z Lyonu

zdroje © kresťanská rodina | Wikipedia

Posledná aktualizácia: 30. decembra 2022 10:53 používateľom Remigius Róbert