Mnohosť, ak nemá súdržnosť jednoty, je pôvodom rozporov a hádok
svätý Augustín,Reč272/B, 2
Nie je pokoj! 4
Killjoy rozpor
Nesúlad je šifrou ľudskej existencie. Sme vedení k tomu, aby sme sa rozdelili, aby sme sa navzájom tvorili vojna, pozerať sa na nás s nedôverou. Aktívne prispievame k budovaniu sveta zla.
Lo avevano capito anche gli antichi greci che avevano immaginato una dea specificamente dedita alla discordia.
Si tratta di Eris che Omero definisce “signora del dolore”. Eris è particolarmente attiva durante le guerre, accanto al fratello Ares, con lo scopo di rendere combattivi i cuori dei soldati in guerra.
Jedna zo slávnych epizód, ktorá ju vidí hrdina stalo sa to počas hostiny na svadbe Peleusa a Thetis, na ktorú Eris nebola pozvaná (všetci by sme sa radi vyhli nezhodám vo chvíľach osláv). Aby sa pomstila, Eris hodí medzi hostí jablko, na ktorom bolo napísané „k najkrajším“.
Da qui la lite tra Era, Afrodite e Atena per contendersi il titolo onorifico.
Z takejto triviálnej nezhody môžu vzniknúť škodlivé následky: v skutočnosti z tejto hádky povedieme k trójskej vojne!
Počnúc hrdosťou
Nesvár a rozdelenie, aké sa udialo v Babylone (1M 11:1-9), kde si už nerozumieme, sú znakom neprítomnosti Ducha. Rozdelenie je medzi nami, ale mnohokrát aj v nás, keď sa v našom vnútri miešajú a bojujú protichodné hlasy. Srdce.
Di solito l’origine della divisione è la superbia, la pretesa di sembrare migliori degli altri: le tre dee greche si contendono un titolo persino illusorio.
Andiamo spesso dietro a gratificazioni che non esistono, si chiamano infatti vanità, cose vuote e inconsistenti, che però muovono il nostro animo a schierarsi a battaglia.
Keď tvrdíme, že sme prví alebo najlepší, ten druhý sa stáva súperom, ktorého treba poraziť: Eris, nesúlad, robí naše srdce odvážnym, oslepuje náš zrak, bráni nám vidieť, kto je pred nami, chceme len odstrániť iní v ilúzii, že takto budeme mať konečne svoj zaslúžený priestor. Ten druhý nám svojou prítomnosťou posiela späť obraz našej porážky a našej obmedzenosti.
Vytvorte podmienky
Paradoxne, hoci je to bežný stav ľudského srdca, všetci rýchlo zistíme, že by sme nechceli žiť v rozdelení, ale potvrdzujeme, že túžime po harmónii, pokoji a pokoji.
TextSkutky apoštolovupriamuje našu pozornosť na podmienky, ktoré umožňujú prijať prijímanie ako znak Ducha.
Prima di tutto ci viene detto che i discepoli si trovavano nello stesso luogo (cf At 2,1): non sono dispersi, non stanno lavorando ciascuno per se stesso, ma si ritrovano, forse per condividere coraggiosamente quello che stanno vivendo.
Nebránia sa a neoddeľujú sa. Zostať na tom istom mieste znamená prestať viesť vojnu proti sebe, obývať spolu to, čo nám je drahé. Sú v rovnakom projekte, v rovnakej túžbe, v rovnakom sne.
zdieľam
L’immagine dello Spirito descritta in questo testo è quella di uno stesso fuoco che si divide, una stessa sorgente, da cui ciascuno riceve.
Duch je tam, kde túžime zdieľam, kde sa nikto nedrží pre seba, kde sa navzájom spoznávame deti jedného samého otec, dove mettiamo insieme quello che abbiamo, le nostre risorse, le nostre conoscenze, i nostri doni.
Dávať sa dokopy a zdieľať je odvážny čin, a preto nie tak častý. Zvyčajne máme tendenciu hľadať svoj vlastný záujem.
Komunikovať
Účinok Ducha je prijímanie pretože učeníci sa dokážu dorozumieť, aj keď hovoria rôznymi jazykmi. Ani náhodoukomunikovaťAprijímaniemajú rovnaký koreň:cum–munus, dať dokopy amunus, čo je dar aj zodpovednosť.
Il segno della comunione è il successo della comunicazione: parliamo la stessa lingua, cioè riusciamo a capirci, perché abbiamo nel cuore lo stesso desiderio.
Quando la comunione si spezza, non ci si capisce più, si diventa estranei.
Ak sa nad tým zamyslíme, to, čo láme spoločenstvo, je všetko, čo nepochádza z Ducha: už nie sme schopní jeden druhého pochopiť, keď každý hľadá len svoje dôvody, keď sa snažíme trik druhý, keď sa skrývame za svoje predsudky.
Ovocie odpustenia Ducha
Naopak, textEvanjelium podľa Jánanám pripomína, že tam, kde jeLáskaAko povedal svätý Augustín, strach nemôže existovať (porovpriznaniaI,14): kedy Ježiš je uprostred komunity a dáva Ducha, dvere večeradla sa začínajú otvárať, určite nie hneď, ale je to začiatok cesty.
A ovocie Ducha nám hovoríEvanjelium podľa Jána, è la capacità di perdonare: lo Spirito è pace.
Se non perdoniamo, tratteniamo presso di noi il male, il rancore, la rabbia. Perdonare vuol dire lasciar andare.
Je oslobodením nielen pre toho, komu sa odpúšťa, ale aj pre toho, kto odpúšťa. Duch je tam, kde je odpustenie.
Nepolapiteľný
Duch je ako vietor (At 2,2) e come soffio (Gv 20,22), è inafferrabile. Ne sentiamo gli effetti, ma non possiamo né afferrarlo, né trattenerlo.
Duch veje, kam chce, môžeme ho vzývať, čakať na neho, vytvárať podmienky na jeho privítanie, no vždy nás prekvapí svojou prítomnosťou.
Vo svojom živote si môžeme vybrať, či budeme vzývať prítomnosť Ducha, alebo či chceme pokračovať v hádzaní jabĺk na hostiny iných ľudí len preto, že sme neboli pozvaní!
Čítajte vo vnútri
Som človek, ktorý vytvára spoločenstvo alebo ktorý prináša nezhody?
Kde môžem rozpoznať pôsobenie Ducha Svätého vo mne a okolo mňa?
