Čas čítania: 5 minút

Nepristrihni mi krídla! Pravá láska ťa núti lietať

Index obsahu

Komentár k evanjeliu zo 4. júna 2023

Najsvätejšia Trojica - rok A

Ex 34,4-6,8-9 Dn 3,52-56 2Kor 13,11-13 Jn 3,16-18

Čo teda povieme o Bohu, bratia?
V skutočnosti, ak rozumiete tomu, čo chcete povedať, nie je to Boh.
Ak by ste na to prišli,
pochopil si realitu odlišnú od tej Božej.
Ak si myslíš, že si to dokázal pochopiť,
oklamal si sám seba kvôli svojej fantázii
Svätý Augustín,Reč52,vi,16

Zážitok lásky

Keď sme zamilovaní, keď sme emocionálne vtiahnutí do vzťahu, keď sa s vášňou venujeme projektu na niečo dobré, keď sa veľkoryso dávame do služieb druhým, cítime vnútorný rast, cítime sa naplnení. Je to práve dynamika lásky: keď ju žijeme, uskutočňujeme to, čím sme o niečo viac.

Ak sa pokúsime predstaviť si, bez toho, aby sme boli schopní úplne pochopiť, aké by bolo toto uskutočnenie lásky, dovedené do jej plnosti, môžeme tušiť niečo o Bohu a ceste, ktorú pre nás chce. Tým, že milujeme, sa stále viac podobáme Láske. Naopak, čím viac dávame priestor zlobe, pohoršeniu, opovrhovaniu, klamstvu, tým viac sa vzďaľujeme od obrazu Boha v nás.

Túto cestu človeka k božskému vytušil aj Platón, ktorý ju svojím spôsobom vyjadruje vPhaedruss krásnym obrazom: láska dáva krídla milovanému, pretože dáva duši zažiť niečo božské.

Stretnite sa na pol ceste

Texty liturgie tejto nedele vyjadrujú črty lásky, ukazujú nám Božiu túžbu po nás: aby sme sa cítili plne milovaní.

Láska sa spája a necháva sa premieňať. V skutočnosti, v texte Exodu, ktorý nám bol navrhnutý, je opísané iné hnutie Mojžiša a Boha: Mojžišvstáva a ide hore(Ex 34,4), naopak Boh hovorí text,zostúpil (Es 34,5). Le relazioni spesso si spezzano perché si va in direzioni opposte, non ci si guarda, non si tiene conto dell’altro.

Milujeme sa, keď sa snažíme čo i len zmeniť svoj vlastný smer, aby sme sa stretli s tým druhým. Mojžiš drží v rukách dve kamenné dosky, tvrdé ako šije ľudu (porov. Exodus 34,9), ale Boh odpúšťa a robí nás svojím dedičstvom. V skutočnosti sa láska premieňa: keď sa milujete, keď ste spolu srdcom, nemôžete sa zmeniť.

Život ako požehnanie

Znakom lásky je vďačnosť: keď milujete, aj ťažkosti sa vám zdajú menej zaťažujúce, keď sa milujete, spoločne čelíte ťažkostiam, pomáhate si niesť bremená. A práve to mení pohľad na realitu. Veci zostávajú rovnaké, ale môžeme ich vidieť inými očami. Život sa stáva požehnaním, ako naprDanielov spevnás pozýva zopakovať túto nedeľu.

Znaky lásky

Láska dáva o sebe vedieť. Existujú neklamné znaky, ktoré nám umožňujú pochopiť, či milujeme, či sa cítime milovaní. Láska nám dáva pocit naplnenia: ak sa cítiš skľúčený, sklamaný, ak sa ti zdá, že máš pristrihnuté krídla, ak nevieš lietať, možno to, čo prežívaš, nie je láska. Svätý Pavol nám pripomína, vDruhý list Korinťanom, že láska, teda Boží obraz, znak jeho prítomnosti, je radosť, je to odvaha, je to pokoj.

Láska zachraňuje

Láska zachraňuje, hovorí Ježiš v dialógu s Nikodémom (Jn 3, 17): Kto ťa skutočne miluje, nechce ťa zničiť, neodsudzuje, ale robí všetko pre to, aby ti zachránil život. Bezohľadný a nemilosrdný sudca nemiluje, dojíma ho zášť. Syn neprišiel na svet, aby odsúdil, ale spasil. Ale snažíme sa svojimi postojmi, často pod rúškom dobra, toho druhého zničiť alebo ho získať späť?

Láska nie je sebaoslava

Ježiš by chcel pomôcť Nikodémovi vstúpiť do dynamiky lásky, ktorá je veľmi odlišná od statickej povahy zákona, s ktorým je spojený a má ho rád: Duch dýcha, zákon rámuje! Láska nemôže byť statická, pretože je to výmena:milenec, hovorí svätý Ignác z Loyoly,dáva milovanému to, čo milovaný nemá!Láska je teda vždy vzťah, inak by to nemohol byť pohyb.

L’amore che Cristo ci rivela non può essere il motore immobile di Aristotele. Un Dio che ama non può essere chiuso nella solitudine dell’uno, altrimenti sarebbe autoreferenziale. Tutt’al più siamo noi che mettiamo al centro noi stessi e non riusciamo ad amare.

Dokonca aj vo vzťahu sa môžeme len zdať, že sme tam: keď sme jediným referenčným bodom, keď sú dôležité len naše dôvody a naše potreby, potom nemilujeme. V izolácii ega neexistuje láska, ale iba sebaoslava.

Láska je trinitárna

Ak je láska pohyb, potom nemôže byť ani vylúčením. Láska víta. Môžete byť dvaja a nedovoliť nikomu vstúpiť do priestoru tohto vzťahu. To nie je láska, ale väzenie. Vzťah, v ktorom je láska, sa stáva generatívnym, je plodný. Záleží mu na iných. Láska dvoch je v službách druhých.

Duch je láska medzi Otcom a Synom, ktorú dávajú každému, kto ho chce prijať. Generatívna dualita je trojičná. Je to dynamika lásky. Každá láska, ak je to pravá láska, môže byť iba trojičná, to je obraz, ku ktorému smerujeme.