Tempo di lettura: 22 minuti

Prečítajte si a počúvajte modlitbu „Magnificat“

taliansky

Moja duša velebí Pána
a môj duch sa raduje v Bohu, mojom Spasiteľovi,

pretože hľadel na pokoru svojho sluhu.
Odteraz ma budú blahoslaviť všetky generácie.

Všemohúci pre mňa urobil veľké veci
a Santo je jeho meno:

z pokolenia na pokolenie jeho milosrdenstvo
kladie na tých, ktorí sa ho boja.

Vysvetlil silu svojho ramena,
rozptýlil pyšných v myšlienkach ich sŕdc;

zvrhol mocných z ich trónov,
pozdvihol ponížených;

hladných nasýtil dobrými vecami,
poslal bohatých preč s prázdnymi rukami.

Pomohol svojmu služobníkovi Izraelovi,
pamätajúc na jeho milosrdenstvo,

ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu navždy.

Sláva Otcu i Synu
a k Duchu Svätému.

Ako to bolo na počiatku, aj teraz a vždy
navždy.

Amen.

latinčina

Magnificat 
Anima mea Dominum,
et exsultávit spíritus meus


v Deo salvatore meo,
quia respéxit humilitátem ancíllæ suæ.


Ecce enim ex hoc beátam me dicent
všetky generácie,


quia fecit mihi magna, qui potens est,
et sanctum nomen eius,


et misericórdia eius in progénies et progénies
timentibus eum.

Fecit poténtiam vo svojej pobočke,
dispérsit superbos mente cordis sui;


depósuit poténtes de sede
et exaltávit humiles;


esuriéntes implévit bonis
et dívites dimísit inánes.

Suscépit Israel puerum suum,
recordátus misericórdiæ,


sicut locútus est ad patres nostras,
Abrahám et sémini eius in sæcula.

Glória Patri, et Fílio
et Spiritui Sancto.


Sicut erat v zásade, et nunc et semper,
et in sǽcula sæculórum.

Amen.

magnificat
Mária navštívi Alžbetu

Komentár k Magnificatu

In questa meditazione saliamo con Maria “verso la montagna” ed entriamo nella casa di Elisabetta.

Matka Božia sa k nám prihovorí z prvej ruky svojou piesňou chvály, ktorou je Magnifikat.

Dnes sa celá Cirkev zhromažďuje okolo Petrovho nástupcu, keď slávi 50. výročie kňazstva, a chválospev Panny Márie je modlitba, ktorá za takýchto okolností najspontánnejšie vychádza zo srdca. Meditácia nad ním je aj v tejto chvíli naším malým spôsobom účasti na tomto podujatí.
Per comprendere il posto e lo scopo che il cantico della Vergine ha nel vangelo di Luca, è necessario premettere qualche cenno sui cantici evangelici in genere.

Hymny roztrúsené po evanjeliách detstva - Benedictus, Magnificat, Nunc dimittis - majú za úlohu poeticky vysvetliť duchovný význam rozprávaných udalostí - Zvestovanie, Navštívenie, Vianoce - a dať im formu vyznania viery a chvály.


Ako také sú neoddeliteľnou súčasťou historického príbehu.

Nie sú to medzihry ani samostatné kúsky, pretože každá historická udalosť sa skladá z dvoch prvkov: faktu a významu faktu.

I cantici inseriscono già la liturgia nella storia. “La liturgia cristiana – è stato scritto – ha i suoi inizi negli inni della storia dell’infanzia”.

Inými slovami, v týchto piesňach máme zárodok vianočnej liturgie.

Uvedomujú si podstatný prvok liturgie, ktorým je byť slávnostným a veriacim slávením udalosti spásy.
Molti problemi rimangono insoluti circa questi cantici, secondo gli studiosi: gli autori reali, le fonti, la struttura interna…

Noi possiamo prescindere, fortunatamente, da tutti questi problemi critici e lasciare che essi continuino a essere studiati con frutto da quelli che si occupano di questo genere di problemi.

Non dobbiamo attendere che siano risolti tutti questi punti oscuri, per poterci già edificare con questi cantici.

Nie preto, že by tieto problémy neboli dôležité, ale preto, že existuje istota, ktorá všetky tie neistoty relativizuje: Lukáš prijal tieto chválospevy vo svojom evanjeliu a Cirkev prijala Evanjelium podľa Lukáša vo svojom kánone.
Tieto piesne sú „slovom Božím“, inšpirovaným Duchom Svätým.

Magnifikat patrí Márii, pretože jej ho „pripísal“ Duch Svätý, a preto je viac „jej“, ako keby ho napísala vlastnou rukou!

Infatti a noi non interessa tanto sapere se il Magnificat l’ha composto Maria, quanto sapere se l’ha composto per ispirazione dello Spirito Santo.

Aj keby sme si boli veľmi istí, že ho zložila priamo Mária, nezaujímalo by nás to pre toto, ale preto, že v ňom hovorí Duch Svätý.


Máriina pieseň obsahuje nový pohľad na Boha a svet; v prvej časti, ktorá zahŕňa verše 46-50, sa Máriin pohľad obracia k Bohu; v druhej časti, ktorá zahŕňa zvyšné verše, sa jeho pohľad obracia na svet a históriu.


Nový pohľad na Boha


Il primo movimento del Magnificat è verso Dio; Dio ha il primato assoluto su tutto.

Maria non si attarda a rispondere al saluto di Elisabetta; non entra in dialogo con gli uomini, ma con Dio. Ella raccoglie la sua anima e la inabissa nell’infinito che è Dio.

Nel Magnificat è stata “fissata” per sempre un’esperienza di Dio senza precedenti e senza paragoni nella storia. È l’esempio più sublime del linguaggio cosiddetto numinoso.

Bolo pozorované, že objavenie sa božskej reality na obzore stvorenia zvyčajne vyvoláva dva protichodné pocity: jeden zo strachu a jeden z lásky. Boh sa predstavuje ako „veľké a fascinujúce tajomstvo“, hrozné pre svoju majestátnosť, fascinujúce pre svoju dobrotu.

Keď v Augustínovej duši prvýkrát zažiarilo Božie svetlo, vyznáva sa, že sa „chvel láskou a hrôzou“ a že aj neskorší kontakt s Bohom ho „chvel a pálil“ zároveň.
Niečo podobné nachádzame aj v Máriinom chválospeve, vyjadrenom biblickým spôsobom, prostredníctvom názvov.

Dio è visto come “Adonai” (che dice molto di più del nostro “Signore” con cui viene tradotto), come “Dio”, come “Potente” e soprattutto come Qadosh, “Santo”: Santo è il suo nome!

Nello stesso tempo, però, questo Dio santo e potente, è visto, con infinita fiducia, come “mio Salvatore”, come realtà benevola, amabile, come “proprio” Dio, come un Dio per la creatura.

Ma è soprattutto l’insistenza di Maria sulla misericordia che mette in luce questo aspetto benevolo e “affascinante” della realtà divina.

„Jeho milosrdenstvo sa šíri z generácie na generáciu“: tieto slová naznačujú myšlienku majestátnej rieky, ktorá vyteká z Božieho srdca a prechádza celou históriou ľudstva.

Teraz sa táto rieka dostala do „zámky“ a reštartuje sa na vyššej úrovni.

„Spomenul si na svoje milosrdenstvo“: zasľúbenie Abrahámovi a Otcom sa splnilo.
Poznanie Boha spôsobuje reakciou a kontrastom nové vnímanie alebo poznanie seba a svojho bytia, ktoré je to pravé.

L’io non si coglie che di fronte a Dio, “coram Deo. In presenza di Dio, la creatura, dunque, conosce finalmente se stessa nella verità.

E così vediamo che avviene anche nel Magnificat.

Maria si sente “guardata” da Dio, entra ella stessa in quello sguardo, si vede come la vede Dio.

A ako sa ona vidí v tomto božskom svetle? Ako „málo“ („pokora“ tu znamená skutočnú malosť a nízkosť, nie čnosť pokory!) a ako „služobník“.

Si percepisce come un piccolo nulla che Dio si è degnato di guardare. Maria non attribuisce l’elezione divina alla sua virtù dell’umiltà, ma al favore divino, alla grazia.

Myslieť inak (ako to robili niektorí slávni autori) znamená okamžite zničiť Máriinu pokoru. Pokora má veľmi zvláštne postavenie: je pre tých, ktorí neveria, že ju majú; tí, ktorí si myslia, že to majú, to nemajú.
Da questo riconoscimento di Dio, di sé e della verità, si sprigiona la gioia e l’esultanza: “Il mio spirito esulta…”.

Gioia prorompente della verità, gioia per l’agire divino, gioia della lode pura e gratuita.

Mária vyvyšuje Boha pre seba, aj keď ho vyvyšuje za to, čo v nej vykonal, teda vychádzajúc zo svojej vlastnej skúsenosti, ako to robia všetky veľké modlitby Biblie. Máriin jasot je eschatologickým jasaním nad definitívnym Božím konaním a je to stvorený jasot z toho, že sa cítime ako stvorenie milované Stvoriteľom, v službách Svätej, lásky, krásy, večnosti.

È la pienezza della gioia.

Svätý Bonaventúra, ktorý mal priamu skúsenosť s premieňajúcimi účinkami Božej návštevy v duši, hovorí o príchode Ducha Svätého v Márii vo chvíli zvestovania ako o ohni, ktorý ju celú zapáli.
Sopravvenne in lei – scrive – lo Spirito Santo come fuoco divino che infiammò la sua mente e santificò la sua carne conferendole una perfettissima purità […].

Oh, se tu fossi capace di sentire, in qualche misura, quale e quanto grande fu l’incendio disceso dal cielo, quale refrigerio recato […].

Keby ste mohli počuť radostnú pieseň Panny!
Aj najnáročnejšia a najprísnejšia vedecká exegéza si uvedomuje, že tu stojíme pred slovami, ktoré nemožno pochopiť bežnými prostriedkami filologickej analýzy, a vyznáva: „Kto číta tieto riadky, je povolaný k radosti; iba koncelebrujúce spoločenstvo veriacich v Krista a jeho veriacich je na tieto texty“.

Je to hovorenie „v Duchu“, ktoré nemožno pochopiť inak ako v Duchu.


Nový pohľad na svet


Magnificat sa skladá z dvoch častí.

Čo sa v pasáži z prvej do druhej časti mení, nie sú ani výrazové prostriedky, ani tón; z tohto hľadiska je pieseň nepretržitým tokom, ktorý nepredstavuje žiadne cézúry; pokračuje séria slovies v minulom čase, ktoré rozprávajú o tom, čo Boh urobil, alebo skôr „začal robiť“.

Quello che cambia è solo l’ambito dell’agire di Dio: dalle cose che ha fatto “in lei”, si passa a osservare le cose che ha fatto nel mondo e nella storia.

Si considerano gli effetti del definitivo manifestarsi di Dio, i suoi riflessi sull’umanità e sulla storia.

Tu pozorujeme druhú charakteristiku evanjeliovej múdrosti, ktorá spočíva v spojení radosti z kontaktu s Bohom s triezvosťou pri pohľade na svet, v zosúladení najväčšieho transportu a odovzdanosti Bohu s najväčším kritickým realizmom voči dejinám a ľuďom.


Con una serie di potenti verbi all’aoristo, Maria descrive, a partire dal versetto 51, un rovesciamento e un radicale mutamento delle parti tra gli uomini: “Ha rovesciato – ha innalzato; ha ricolmato – ha rimandato a mani vuote”.

Una svolta improvvisa e irreversibile, perché opera di Dio che non cambia e non torna indietro, come invece fanno gli uomini nelle loro cose.

V tejto premene vznikajú dve kategórie ľudí: na jednej strane kategória pyšných-mocných-bohatých, na druhej strane kategória skromných-hladných.
È importante che noi comprendiamo in che consiste un tale rovesciamento e dove si produce, perché diversamente c’è il rischio di fraintendere tutto il cantico e con esso le beatitudini evangeliche che sono qui anticipate quasi con le stesse parole.

Guardiamo alla storia: che cosa è accaduto, di fatto, quando ha preso a realizzarsi l’avvenimento cantato da Maria? C’è forse stata una rivoluzione sociale ed esterna, per cui i ricchi sono, di colpo, impoveriti e gli affamati sono stati saziati di cibo? C’è stata forse una più giusta distribuzione dei beni tra le classi? No.

Forse che i potenti sono stati rovesciati materialmente dai troni e gli umili innalzati? No;

Herodes bol naďalej nazývaný „Veľký“ a Mária s Jozefom museli kvôli nemu utiecť do Egypta.
Se dunque quello che ci si aspettava era un cambiamento sociale e visibile, c’è stata una smentita totale da parte della storia.

Kde teda nastal ten obrat? (Lebo sa to stalo!).

È accaduto nella fede! Si è manifestato il regno di Dio e questa cosa ha provocato una silenziosa, ma radicale rivoluzione.

Come se si fosse scoperto un bene che, di colpo, ha svalutato la moneta corrente.

Boháč vyzerá ako človek, ktorý si našetril veľkú sumu peňazí, no v noci došlo k stopercentnej devalvácii a ráno vstal ako mizerný chudák.

I poveri e gli affamati, al contrario, sono avvantaggiati, perché sono più pronti ad accogliere la nuova realtà, non temono il cambiamento; hanno il cuore pronto.

Zvrat, ktorý spieva Mária, je – hovoril som – toho istého typu, aký ohlásil Ježiš v blahoslavenstvách a v podobenstve o boháčovi.
Maria parla di ricchezza e povertà a partire da Dio; ancora una volta, parla “coram Deo”, prende come misura Dio, non l’uomo. Stabilisce il criterio “definitivo”, escatologico.

Dire dunque che si tratta di un rovesciamento avvenuto “nella fede”, non significa dire che esso è meno reale e radicale, meno serio, ma che lo è infinitamente di più.

Toto nie je kresba vytvorená vlnou na piesku mora, ktorý nasledujúca vlna vymaže.

Máme čo do činenia s večným bohatstvom a rovnako večnou chudobou.


Magnifikat na ústach Cirkvi


Sant’Ireneo, commentando l’Annunciazione, dice che “Maria, piena di esultanza, gridò profeticamente in nome della Chiesa: “L’anima mia magnifica il Signore” .

Maria è come la voce solista che intona per prima un’aria che deve essere poi ripetuta dal coro. È questa una pacifica convinzione della Tradizione. Anche Origene la fa sua: “È per costoro (cioè per quelli che credono) che Maria magnifica il Signore”15.

Aj on hovorí o „proroctve o Márii“ v súvislosti s Magnificat16.

To znamená výraz „Mária postava Cirkvi“ (typus Ecclesiae), ktorý používali otcovia a ktorý prijal Druhý vatikánsky koncil (porov. LG 63).

Dire che Maria è “figura della Chiesa” significa dire che ne è la personificazione, la rappresentazione in forma sensibile di una realtà spirituale; significa dire che è modello della Chiesa.

Je postavou Cirkvi aj v tom zmysle, že v jej osobe sa od začiatku a dokonale realizuje idea Cirkvi; že ona tvorí pod hlavou, ktorou je Kristus, hlavný úd a prvotiny.
Ma cosa vuol dire qui “Chiesa” e al posto di quale Chiesa Ireneo dice che Maria intona il Magnificat? Non al posto della Chiesa nominale, ma della Chiesa reale, cioè non della Chiesa in astratto, ma della Chiesa concreta, delle persone e delle anime che compongono la Chiesa.

Magnifikat sa nemá len recitovať, ale treba ho žiť, každý z nás si ho privlastní; je to „náš“ chválospev. Keď hovoríme: „Velebí moja duša Pána“, to „moje“ treba chápať v priamom zmysle, nie hlásiť.
Sia in ciascuno – scrive sant’Ambrogio – l’anima di Maria per magnificare il Signore, sia in ciascuno lo spirito di Maria per esultare in Dio […].

Lebo ak je len jedna podľa tela Kristovou matkou, podľa viery všetky duše rodia Krista; v skutočnosti každý v sebe víta Slovo Božie.
Vo svetle týchto zásad sa teraz pokúsme aplikovať Máriinu pieseň na seba – na Cirkev a na dušu a pozrime sa, čo musíme urobiť, aby sme sa „pripodobňovali“ Márii nielen slovami, ale aj skutkami.

magnificat
Magnificat 8

Evanjelická škola konverzie


Là dove Maria proclama il rovesciamento dei potenti e dei superbi, il Magnificat ricorda alla Chiesa qual è l’annuncio essenziale che deve proclamare al mondo. Le insegna a essere anch’essa “profetica”.

La Chiesa vive e attua il cantico della Vergine quando ripete con Maria: “Ha rovesciato i potenti, ha rimandato i ricchi a mani vuote!”, e lo ripete con fede, distinguendo questo annuncio da tutti gli altri pronunciamenti che pure ha diritto di fare, in materia di giustizia, di pace, di ordine sociale, in quanto interprete qualificata della legge naturale e custode del comandamento di Cristo dell’amore fraterno.
Se le due prospettive sono distinte, non sono però separate e senza alcun influsso reciproco.

Al contrario, l’annuncio di fede di ciò che Dio ha fatto nella storia della salvezza (che è la prospettiva in cui si colloca il Magnificat) diventa la migliore indicazione di ciò che l’uomo deve fare, a sua volta, nella propria storia umana e, anzi, di ciò che la Chiesa stessa ha il compito di fare, in forza della carità che deve avere anche per il ricco, in vista della sua salvezza.

Più che “un incitamento a rovesciare i potenti dai troni per innalzare gli umili”, il Magnificat è un salutare ammonimento rivolto ai ricchi e ai potenti circa il tremendo pericolo che corrono, esattamente come sarà, nelle intenzioni di Gesù, la parabola del ricco epulone.


Quello del Magnificat non è dunque l’unico modo di affrontare il problema, oggi così sentito, di ricchezza e povertà, fame e sazietà; ce ne sono altri anch’essi legittimi che partono dalla storia, e non dalla fede, e ai quali giustamente i cristiani danno il loro appoggio e la Chiesa il suo discernimento.

Ale práve túto evanjeliovú cestu musí Cirkev vždy každému hlásať ako svoj osobitný mandát a ktorým musí podporovať spoločné úsilie všetkých ľudí dobrej vôle.

Esso è universalmente valido e sempre attuale.

Ak podľa hypotézy (žiaľ, vzdialené!) existovali časy a miesta, kde už medzi ľuďmi neexistovali sociálne nespravodlivosti a nerovnosti, ale všetci boli bohatí a spokojní, neznamená to, že by tam Cirkev mala prestať hlásať s Máriou , že Boh posiela bohatých preč s prázdnymi rukami.

Vskutku, tam by to mal vyhlásiť s ešte väčšou silou.

Magnificat je aktuálny v bohatých krajinách, nie menej ako v krajinách tretieho sveta.
Existujú roviny a aspekty reality, ktoré nie je možné vidieť voľným okom, ale iba pomocou špeciálneho svetla: buď pomocou infračervených alebo ultrafialových lúčov.

L’immagine ottenuta con questa luce speciale è molto diversa e sorprendente per chi è abituato a vedere quello stesso panorama alla luce naturale.

La Chiesa possiede, grazie alla parola di Dio, un’immagine diversa della realtà del mondo, l’unica definitiva, perché ottenuta con la luce di Dio e perché è quella stessa che ha Dio.

Essa non può occultare tale immagine.

Naopak, musí to šíriť, bez toho, aby to unavovalo, dávať to najavo ľuďom, pretože na tom závisí ich večný osud.

È l’immagine che alla fine resterà quando sarà passato “lo schema di questo mondo”.

Daj občas najavo jednoduchými, priamymi a prorockými slovami, ako má Mária, ako sa hovoria veci, o ktorých je človek dôverne a pokojne presvedčený.

A to aj za cenu, že budete pôsobiť naivne a mimo prevládajúceho názoru a ducha doby.
Apokalypsa nám dáva príklad tohto prorockého, priameho a odvážneho jazyka, v ktorom je božská pravda postavená proti ľudskému názoru: „Hovoríš [a toto „ty“ môže byť jediná osoba, rovnako ako celá spoločnosť]: „ Som bohatý, zbohatol som; Nič nepotrebujem!", ale ty nevieš, že si nešťastný, biedny, chudobný, slepý a nahý" (Ap 3, 17).


In una celebre favola di Andersen, si parla di un re a cui è stato fatto credere, da lestofanti, che esiste una stoffa meravigliosa che ha la prerogativa di essere invisibile agli sciocchi e inetti e visibile solo ai savi.

Prirodzene, on je prvý, kto to nevidí, ale bojí sa to povedať, pretože sa bojí, že by sa vydal za niektorého z bláznov, rovnako ako všetci jeho ministri a všetci ľudia.

Kráľ pochoduje ulicami bez ničoho, ale všetci, aby sa neprezradili, predstierajú, že obdivujú krásne šaty, až kým sa v dave neozve detský hlások: „Ale kráľ je nahý!“ , zlomiť kúzlo a každý má konečne odvahu priznať, že tie slávne šaty neexistujú.


La Chiesa deve essere come la vocina di quel bambino, la quale, a un certo mondo tutto infatuato delle proprie ricchezze e che induce a ritenere pazzo e sciocco chi mostra di non credere in esse, ripete, con le parole dell’Apocalisse: “Tu non sai di essere nudo!”.

Tu vidíme, ako Mária v Magnifikate skutočne „prorocky hovorí za Cirkev“: ona prvá, počnúc od Boha, odhalila veľkú chudobu bohatstva tohto sveta.

Len Magnificat ospravedlňuje titul „Hviezda evanjelizácie“, ktorý svätý Pavol VI. pripísal Márii vo svojom diele „Evangelii nuntiandi“.


Magnificat, výzva na obrátenie


Sarebbe fraintendere completamente questa parte del Magnificat che parla dei superbi e degli umili, dei ricchi e degli affamati, se la confinassimo solo nell’ambito delle cose che la Chiesa e il credente devono predicare al mondo.

Tu nemáme do činenia s niečím, čo sa musí len kázať, ale s niečím, čo treba predovšetkým praktizovať. Mária môže ohlasovať blaženosť pokorných a chudobných, pretože ona sama patrí medzi pokorných a chudobných.

Zvrat, ktorý ona predpokladá, sa musí uskutočniť predovšetkým v srdci tých, ktorí opakujú Magnifikat a modlia sa s ním. Boh – hovorí Mária – zvrhol pyšných „v myšlienkach ich sŕdc“.
Zrazu sa diskurz prenesie zvonku dovnútra, od teologických diskusií, v ktorých má každý pravdu, až po myšlienky srdca, v ktorých sa všetci mýlime.

L’uomo che vive “per se stesso”, il cui Dio non è il Signore, ma il proprio “io”, è un uomo che si è costruito un trono e vi siede sopra dettando legge agli altri.

Ora Dio – dice Maria – rovescia questi tali dal loro trono; mette a nudo la loro non-verità e ingiustizia.

Existuje vnútorný svet, tvorený myšlienkami, vôľami, túžbami a vášňami, z ktorého – hovorí svätý Jakub – vychádzajú vojny a hádky, nespravodlivosti a zneužívania, ktoré sú medzi nami (porov. Jak 4, 1) a kým nie. človek začína vyliečením tohto koreňa, vo svete sa v skutočnosti nič nemení a ak sa niečo zmení, krátko nato sa reprodukuje rovnaká situácia ako predtým.


Come ci raggiunge da vicino il cantico di Maria, come ci scruta a fondo e come mette davvero “la scure alla radice”!

Aká by to bola hlúposť a nedôslednosť, keby som každý deň pri vešperách opakoval s Máriou, že Boh „zvrhol mocných z ich trónov“ a medzitým som naďalej túžil po moci, vyššom mieste, povýšení človeka, kariérnom postupe a stratil by pokoj, keby prišiel neskoro; keby som každý deň s Máriou hlásal, že Boh „poslal bohatých s prázdnymi rukami“ a medzitým som neustále túžil zbohatnúť a vlastniť stále viac vecí a stále rafinovanejšie; keby som bol radšej s prázdnymi rukami pred Bohom, ako s prázdnymi rukami pred svetom, bez Božích dobier, ako bez dobier tohto sveta.

Aká by to bola hlúposť pre mňa, keby som s Máriou stále opakoval, že Boh „hľadí na pokorných“, že sa k nim približuje, pričom pyšných a bohatých vo všetkom drží na diaľku, a potom som bol jeden. tých, ktorí robia presný opak.


Tutti i giorni – ha scritto Lutero commentando il Magnificat – dobbiamo constatare che ognuno si sforza di elevarsi al di sopra di sé, a una posizione d’onore, di potenza, di ricchezza, di dominio, a una vita agiata e a tutto ciò che è grande e superbo.

E ognuno vuole stare con tali persone, corre loro dietro, le serve volentieri, ognuno vuol partecipare alla loro grandezza […].

Nessuno vuole guardare in basso, dove c’è povertà, vituperio, bisogno, afflizione e angoscia, anzi tutti distolgono lo sguardo da una tale condizione.

Každý uteká od tak skúšaných ľudí, vyhýba sa im, necháva ich na pokoji, nikoho nenapadne pomáhať im, pomáhať im a prinútiť ich, aby sa aj oni stali niečím: musia zostať nízko a byť nimi opovrhovaní.


Boh – pripomína nám Mária – robí pravý opak: pyšných drží na diaľku a pokorných a ponížených pozdvihuje k sebe; je ochotnejší byť s núdznymi a hladnými, ktorí ho bombardujú prosbami a žiadosťami, ako s bohatými a spokojnými, ktorí ho nepotrebujú a nič od neho nežiadajú.

Pri tom nás Mária s materinskou sladkosťou nabáda, aby sme napodobňovali Boha, aby sme sa rozhodli pre nás.

Učí nás Božím cestám Magnificat je skutočne úžasná škola evanjeliovej múdrosti.

Škola neustálej konverzie.
Come tutta la Scrittura, esso è uno specchio (cf Gc 1, 23) e sappiamo che dello specchio si possono fare due usi molto diversi.

Lo si può usare rivolto verso l’esterno, verso gli altri, come specchio ustorio, proiettando la luce del sole verso un punto lontano fino a incendiarlo, come fece Archimede con le navi romane, oppure lo si può usare tenendolo rivolto verso di sé, per vedere in esso il proprio volto e correggerne i difetti e le brutture.

Svätý Jakub nás nabáda, aby sme ho používali predovšetkým týmto druhým spôsobom, aby sme sa „do centra pozornosti“ postavili pred ostatnými.
“La Scrittura – diceva san Gregorio Magno – cresce a forza di essere letta” . Lo stesso avviene del Magnificat, le sue parole sono arricchite, non consunte, dall’uso.

Prima di noi schiere di santi o di semplici credenti hanno pregato con queste parole, ne hanno assaporato la verità, messo in pratica il contenuto.

Pre spoločenstvo svätých v mystickom tele sa teraz celé toto nesmierne dedičstvo drží Magnificat. Je dobré modliť sa to takto, zborovo, so všetkými modliacimi sa ľuďmi Cirkvi.

Boh ho takto počúva.
Per entrare in questo coro che attraversa i secoli, basta che noi intendiamo ripresentare a Dio i sentimenti e il trasporto di Maria che per prima lo intonò “in nome della Chiesa”, dei dottori che lo commentarono, degli artisti che lo musicarono con fede, dei pii e degli umili di cuore che lo vissero.

Vďaka tomuto nádhernému chválospevu Mária pokračuje vo zvelebovaní Pána po všetky generácie; jej hlas, ako hlas koryfea, podporuje a nesie hlas Cirkvi.
Človek, ktorý sa modlí v žaltári, pozýva všetkých, aby sa k nemu pripojili, a hovorí: „Zvelebujte so mnou Pána“ (Ž 34, 4).

Maria ripete ai suoi figli le stesse parole. Se posso osare interpretare il suo pensiero, il Santo Padre, nel giorno del suo Giubileo sacerdotale, rivolge a tutti noi lo stesso invito: “Magnificate il Signore con me”.

A my, Vaša Svätosť, sľubujeme, že to urobíme.

Kázne pre pápežskú domácnosť otca Raniero Cantalamessa


Ascolta

Eugenio Ruberto
Eugenio Ruberto
Magnificat
Loading
/

Pomôžte nám pomôcť!

Magnificat 6
Vašim malým darom prinášame úsmev mladým onkologickým pacientom

PredchádzajúceĎalší príspevok

Zanechať komentár