Blahoslavená Mária Celeste Crostarosa

Tempo di lettura: 8 minuti

Prečítajte si príbeh blahoslavenej Márie Celeste Crostarosa

Beata Maria Celeste Crostarosa
Beata Maria Celeste Crostarosa 4

Životopis

Príprava

Celeste sa narodila v Neapole 31. októbra 1696 a bola pokrstená menami Giulia, Marcella, Santa.

Il padre, Giuseppe è un dottore in legge; la madre si chiama Battistina Caldari. Giulia è la decima di dodici fratelli (di essi due saranno religiosi e due monache, oltre lei).

All’età di sei anni comincia per Giulia una esperienza spirituale di tipo mistico accentuatamente cristocentrica, che si manterrà sostanzialmente omogenea e si approfondirà sempre di più durante tutto il corso della sua vita.

Hoci sa spočiatku rozvíjala v rámci duchovnosti tej doby, Celesteina skúsenosť postupne nadobudla svoje vlastné a originálne charakteristiky.

Si confida per la prima volta ad un padre domenicano, il quale l’indirizza verso la meditazione discorsiva che Celeste non riesce a fare perché entra subito in un tipo di orazione mistica.

Si confessa poi da un “sacerdote giovane” che sembra comprenderla, ma che Celeste presto abbandona. Non si fida del parroco del luogo, a cui non rivela la propria esperienza spirituale.

Incontra infine Don Bartolomeo Cacace, sacerdote dotto, pio e stimato a Napoli; si confida con lui e ne riceve un aiuto saggio, che consiste nel seguirla e rassicurarla nella sua esperienza, senza intervenire in modo propositivo od autoritario.

Kým nenastúpila na konzervatórium v ​​Marigliane, Celeste teda akoby nemala duchovné smerovanie, ktoré by ju výrazne ovplyvnilo na jej vnútornej ceste; vykonáva to prakticky sama, s nezávislosťou a istotou: „Ja som tvoj sprievodca“, hovorí jej Ježiš.“ Celeste bude vždy ženou veľkej slobody a autonómie, vedená vlastným svedomím.

21. novembra 1718 mala Celeste na sebe karmelitánsky habit v Marigliano neďaleko Noly; do kláštora s ňou vstúpila aj jej staršia sestra Ursola a v roku 1820 sa k nej pridala ďalšia sestra Giovanna. Celeste je dobre prijatá komunitou. Preukáže, že je horlivá a dodržiava pravidlá, a keď je ešte nováčik, je vymenovaná za vrátnika a rotara; neskôr bola zvolená za milenku novicov (máj 1729). Svoje sľuby zložila v novembri 1719 s menom sestra Candida del Cielo.

Nel 1723 la comunità di Marigliano, per difficoltà esterne, è costretta a sciogliersi. Celeste ritorna in famiglia per breve tempo.

V kláštore Marigliano Celeste našiel pravidlo a spiritualitu, ktorá dobre ladila s jeho predchádzajúcimi duchovnými skúsenosťami. Karmel je silne kristocentrický a kontemplatívna modlitba je hybnou silou komunitného života.
Môžeme si teda myslieť, že Celeste mala možnosť dozrieť svoj duchovný zrak vo svetle svätej Terézie.

Dozrievanie

Na pozvanie a radu dona Tommasa Falcoia, s ktorým sa v januári 1724 stretla v Marigliane, si Celeste obliekla habit vizitácie v kláštore SS. Concezione di Scala, neďaleko Salerna. Falcoia a jeho brat Maurizio Filangieri zreformovali tento kláštor zavedením pravidiel Visitandine v roku 1720.

V Scala Celeste začala skladať Trattenimenti v máji až júni 1724. Potom sa cítila inšpirovaná napísať novú regulu, ktorú po istých zmätkoch a ťažkostiach prijala komunita Scala aj Falcoia s priaznivým názorom. Alfonso dei Liguori a so súhlasom miestneho biskupa.

13. mája 1731, v deň Turíc, bol spustený nový ústav, pomenovaný po SS. Spasiteľa.
Poco dopo sorge una seria incomprensione tra la Crostarosa e Mons. Falcoia (che ora è Vescovo di Castellammare di Stabia). Questi ha elaborato liberamente le Regole scritte da Celeste, pensando i migliorarle e di renderle più “ortodosse” e teologicamente fondate.

Celeste vede, nei cambiamenti apportati, uno stravolgimento della sua proposta e quasi un tradimento della volontà espressa dal Signore, che ella è convinta di aver recepito con chiarezza e verità. A questo si aggiungo le vicende dell’inizio di una congregazione missionaria maschile, che Alfonso e Falcoia si accingono a fondare; Celeste la sente legata alla propria ispirazione e al proprio progetto mentre altri (e lo stesso Alfonso) sono di avviso diverso.

Vi è poi l’intervento nella vicenda di un laico colto ed influente, Silvestro Tosquez, legato al progetto di Alfonso (ma specialmente a suor Celeste) che si trova in contrasto col Falcoia. In questa situazione, il consenso unanime delle suore di Scala intorno a Celeste (che aveva permesso il cambiamento delle Regole) viene meno e molte di esse mutano parere.

La via della comunità diventa cosi tesa e pesante che ad un certo punto, il 14 maggio 1733, è convocato il capitolo delle monache che pone a Celeste alcune condizioni perché possa rimanere in monastero. Le condizioni sono tre: che Celeste rompa i rapporti con Tosquez; che riconosca come proprie le Regole rimaneggiate dal Falcoia; che faccia voto di farsi guidare solo dal Falcoia. La Crostarosa, consigliatasi anche con il fratello gesuita, Giorgio, non si sente, in coscienza, di aderire a due delle condizioni propostole (farsi guidare da Falcoia e riconoscere come proprie le Regole) e viene espulsa da Scala il 25 maggio del 1733.

Obe sestry ju nasledujú. Udalosti v Scale zahŕňali silné osobnosti a rôzne duchovné vízie v čase, keď Cirkvou otriasli nepokoje a napätie. V tejto chvíli Celeste prežíva najsilnejšiu skúšku svojho života: vidí, ako sa realizácia projektu, ktorému zasvätila svoju existenciu, vytráca; a viedla k pochybnostiam o samotnej pravdivosti jej vnútorných skúseností; cíti sa opustená Bohom a najbližšími ľuďmi. Zostáva sama a zažije päť rokov práce a veľkú duchovnú vyprahnutosť.

Roky skúšok

Dopo una breve sosta ad Amalfi, Celeste e le due sorelle, nel giugno del 1733, approdano al conservatorio della SS. Annunziata in Pareti, presso Salerno.

Uvažujú o tom, že by zostali tri mesiace na oddych, ale miestny biskup a úrady ich žiadajú, aby sa zaviazali k reforme náboženského spoločenstva. Celeste sa zastaví asi na dva roky a dokončí, čo sa od nej žiada. Tu Celeste nachádza v Bernardinovi Sommandicovi, rektorovi seminára, duchovného vodcu, ktorý ju chápe a vedie v štýle Cacace.

Vždy s myšlienkou realizovať svoje „dielo“ Crostarosa prijala pozvanie vojvodu z Roccapiemonte (neďaleko Salerna) na založenie konzervatória a v novembri sa presťahovala na toto miesto, ktoré je pod jurisdikciou Cava dei Tirreni. 1735.

Il 29 giugno del 1737 Celeste ha un suo momento di intensa esperienza spirituale, in cui sente fortemente la presenza di Cristo nella sua vita, viene rasserenata e riequilibrata interiormente, riacquista la pace. A questa ripresa di vigore e di speranza si accompagna però una crisi nei rapporti con l’abate Apuzzo di Cava: Celeste e le sorelle debbono subire un interrogatorio, condotto dallo stesso Abate, nell’ambito di una indagine sul Tosquez, promossa dal Vescovo di Scala.

Výsluch nebol pre Celeste formálne negatívny, ale jej vzťah k okoliu sa zhoršil a rozhodla sa prijať pozvanie nadácie vo Foggii a v marci 1738 sa vydať do tohto mesta.

I cinque anni che Celeste trascorre tra l’uscita di Scala e l’arrivo a Foggia sono vissuti da lei come una terribile “notte oscura”. Non riesce a comprendere la logica degli avvenimenti e l’abbandono, persino la persecuzione, da parte di quelli che più le erano legati e le erano amici. Vive una aridità interiore che le fa dubitare della verità e della bontà di tutta la propria esperienza precedente: è come se tutto fosse crollato, dentro e fuori di lei precipitandola in un abisso.

Napriek tiesnivej situácii je Celeste ako rehoľníčka v službe Cirkvi naďalej verná Bohu, bez toho, aby sa kedy zastavila alebo vzdala, a vždy sa usilovala o založenie „Diela“. Až v júni 1737 prostredníctvom zvláštneho osvietenia pochopí, aké nevyhnutné bolo pre ňu toto hrozné očistenie.

Realizácia

Pozvanie ísť do Foggie adresoval Celeste kanonik Kolegiátnej cirkvi don Giuseppe Tortora. Foggia je rozširujúce sa obchodné a poľnohospodárske centrum a je cítiť užitočnosť konzervatória, kde sa vzdelávajú dievčatá obchodnej buržoázie: práve to zamýšľala Celeste urobiť, keď 6. marca 1738 prišla do mesta.

Po niekoľkých počiatočných ťažkostiach sa 4. októbra 1739 Celeste a jej sestra M. Illuminata zmocnili domu, v ktorom mohli zaviesť úplné dodržiavanie Reguly. V marci 1742 sa uskutočnilo prvé obliekanie piatich chóristov a troch laikov.

Prostredie Foggia víta Celeste a jej nadáciu. Tu môže vykonávať svoju „Prácu“, zdokonaľovať a dotvárať svoju vlastnú duchovnú reflexiu as ňou spojenú náuku. O súženia nie je núdza; Zdá sa však, že v rokoch 1743-44 obec viedla pokojný a konštruktívny život.
V tom čase musela mať okolo pätnásť členov.

Vo Foggia Celeste dokončil zábavy a stupne modlitby, zdokonalil Pravidlá a napísal Autobiografiu, Duchovnú záhradu a niektoré menšie veci. Z Foggia sa Celeste nepokúša o iné základy: v komunite SS. Zdá sa, že Salvatore vidí splnenie úlohy, ktorú jej zveril Boh.Iní rozšíria Rád po celom svete počnúc od Scaly; osoba aj doktrína Celeste zostanú skryté.

Sestra Maria Celeste zomrela vo Foggii, vo svojom kláštore v centre mesta, 14. septembra 1755 vo veku 59 rokov, všetci ju uctievali ako „svätú priorku“.

Životopis Teodora Sannella
Chronologickú tabuľku upravil Vittorio Longo
zdroj https://www.monasterocrostarosa.it/


Pomôžte nám pomôcť!

Beata Maria Celeste Crostarosa 2
Vašim malým darom prinášame úsmev mladým onkologickým pacientom

PredchádzajúceĎalší príspevok

Najnovšie články

Eugenio e Francesca con la bicicletta nel 2015
13 Aprile 2024
Preghierina del 13 aprile 2024
Eugenio e Remigio mano nella mano, salita al Gianicolo
13 Aprile 2024
Dammi la mano ragazzo mio
mani sul cuore
13 Aprile 2024
Messo da parte per la sua gloria
Gesù cammina sulle acque
13 Aprile 2024
La Parola del 13 aprile 2024
Eugenio e Nicola in palestra
12. apríla 2024
Preghierina del 12 aprile 2024

Pripravované akcie

×